IV. sa čast. hovor. (v eliptických vetách) zdôrazňuje povzbudzovanie, výzvu do činnosti: sem sa, chlapci! nože sa do toho!
II. sa
A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou
1. zvrat. pasíva: hľadá sa vinník, tráva sa kosí v júni, televízia sa pozerá do noci;
do omáčky sa pridá korenie má sa pridať
2. neos. zvrat. tvaru osob. slovies: pracovalo sa od rána do noci, nakupuje sa v samoobsluhe;
chodí sa po pravej strane má sa chodiť
B. používa sa
1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies s význ. a) stavu al. zmeny stavu: dovŕšiť sa, ochladiť sa, hnevať sa b) prejavovania sa nejakým: černieť sa, košatieť sa, strmieť sa c) pohybu: hodiť sa, valiť sa, niesť sa d) obrátenia deja na jeho pôvodcu: dať sa (do služieb), zjaviť sa, nájsť sa e) rozlične modifikujúcim význ. pôv. slovesa: držať sa, pustiť sa, prosiť sa, naťahovať sa f) neúmyselného deja: utopiť sa, zabiť sa (pri havárii), poraniť sa
2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou: nalietať sa, dočítať sa, prekopať sa, navečerať sa, rozhorieť sa, zahovoriť sa, vyzúriť sa
3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): báť sa, smiať sa, ujať sa, páčiť sa, ponosovať sa, usilovať sa, zaoberať sa, obšmietať sa
sa bez N;
G seba D si A sa L sebe I sebou, po predl. a pri dôraze D sebe A seba
I. zám. zvrat. zákl.
1. označ. predmet totožný s pôvodcom deja: češe sa, pozerá sa pred zrkadlom, dá na seba čakať, má pred sebou ťažký deň, nedá si povedať;
mne nekupuj, sebe kúp!
2. pri živ. podmete v mn. označ. vzájomnosť, obapolnú činnosť: súrodenci sa majú radi, bijú sa, žiarlia na seba;
želajú si zdravie, prisahali si vernosť, pristanú k sebe
3. iba D vyj. prospech al. neprospech (prospechový D): nájsť si dievča, zariadiť si byt, objednal im pivo a sebe malinovku
4. iba D vyj. privlastňovanie (privl. D); svoj: hľadá si rodičov, roztrhol si košeľu
5. iba D vyj. cit (etický D): nech si ide svojou cestou, zaspievať si (do vôle), užiť si sveta
● prísť k sebe spamätať sa;
byť (úplne) bez seba a) v bezvedomí b) rozrušený, zmätený;
(zasa) sú v sebe hádajú sa, bijú sa ap.
šábesový príd.
šablička -y -čiek ž. zdrob.
šablónka -y -nok ž. zdrob.
šablónovací príd. určený na šablónovanie: š-ia forma
šablónovitosť -i ž.
šablónovitý príd. urobený podľa šablóny, stereotypný, schematický: š-á fabula, š-é postavy románu;
šablónový príd.;
šabľovitosť -i ž.
šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;
šabľový príd.: š. tanec so šabľami;
sabotážnický príd.: s-á skupina, s-é živly
sabotážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;
sabotážny príd.: s-a činnosť
sabotér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;
sabotérsky príd. i prísl.: s-e úmysly;
s. postupovať;
sabotérstvo -a s. záškodníctvo
sabotovať nedok. robiť sabotáž; sabotážou znemožňovať: s. výstavbu, plán;
nahovárali nás s.
šach2 -u m.
1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.
2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.
3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
rozložiť š.
● → držať niekoho v š-u;
sacharid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;
sacharidový príd.
sacharín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;
sacharínový príd.: s-é tabletky
sacharózový príd.
šachistka -y -tiek ž.
šachorový príd.
šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;
šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti;
pren. š. života;
šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava
nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať
sadbový príd.: s. materiál
sadenička -y -čiek ž. zdrob.
sadenicový príd.;
sadenisko -a -nísk s. odb. vysadená plocha
sadík -a m. zdrob.
sadistický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;
sadisticky prísl.
sadistka -y -tiek ž.;
sadivový príd.: s-é zemiaky
sadizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;
sádkový príd.
sadlový príd.;
dok. sadnúť sa: s-té mlieko
sadovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
s. ošetrovaná zeleň
sadovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;
sadrokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;
sadrokartónový príd.: s-á doska, priečka
sadrovcový príd.
sadzačka1 -y -čiek ž.;
sadzačský príd.: s-é chyby;
sadzačstvo -a s. povolanie sadzača
sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.
1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody
2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis
sadzbový1, sadzobný príd.: s-á položka
sadzbový2 príd.
sadziarenský príd.
sadzička -y -čiek ž. zdrob.
sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka
sa N; G sa, seba D si, sebe A sa, seba L sebe I sebou m.zám.zvrat.
sa čast.st.
sabat ‑u m.
Sabinov ‑a m.; Sabinovčan ‑a mn. ‑ia m.; Sabinovčanka ‑y ‑niek ž.; sabinovský
šabľa ‑e ‑bieľ/‑blí ž.; šabľový; šablička ‑y ‑čiek ž.
šabliarka ‑y ‑rok ž.
šablóna ‑y ‑lón ž.; šablónový; šablónka ‑y ‑nok ž.
šablonár ‑a m.; šablonárka ‑y ‑rok ž.
šablónovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šablónovitý; šablónovito, šablónovite prísl.; šablónovitosť ‑i ž.
šabľovitý; šabľovito, šabľovite prísl.; šabľovitosť ‑i ž.
sabotážnik ‑a mn. ‑ci m.; sabotážnický; sabotážnicky prísl.; sabotážnictvo ‑a s.
sabotér ‑a m.; sabotérka ‑y ‑rok ž.; sabotérsky príd.prísl.; sabotérstvo ‑a s.
sabotovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
sácať ‑če ‑ču ‑cal dok.nedok.
šach ‑a mn. ‑ovia m.živ.
sacharid ‑u m.; sacharidový
sacharín ‑u m.; sacharínový
sacharóza ‑y ž.; sacharózový
šachorina ‑y ‑rín ž.
šachovnica ‑e ‑níc ž.; šachovnicový
šacovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
Sačurov ‑a m.; Sačurovčan ‑a mn. ‑ia m.; Sačurovčanka ‑y ‑niek ž.; sačurovský
sad ‑u m.; sadový; sadík ‑a m.
sadať sa ‑á ‑ajú dok.nedok.
sadať, sadať si ‑á ‑ajú dok.nedok.
sadenica ‑e ‑níc ž.; sadenicový; sadenička ‑y ‑čiek ž.
sadenisko ‑a ‑nísk s.
sadiť ‑í ‑ia dok.nedok.
sadizmus ‑mu m.; sadista ‑u m.; sadistka ‑y ‑tiek ž.; sadistický; sadisticky prísl.
sadkať si ‑á ‑ajú dok.
sadnúť sa ‑e ‑ú ‑dol dok.
sadnúť, sadnúť si ‑e ‑ú ‑dol dok.
Sádočné ‑ého s.; Sádočňan ‑a mn. ‑ia m.; Sádočnianka ‑y ‑nok ž.; sádočniansky
sadovníctvo ‑a s.; sadovník ‑a mn. ‑ci m.; sadovnícky príd.prísl.
sadrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
sadrovec ‑vca m.; sadrovcový
Sady nad Torysou ‑ov m.mn.pomn.; Sadčan Toryskosadčan ‑a mn. ‑ia m.; Sadčanka Toryskosadčanka ‑y ‑niek ž.; sadský toryskosadský
sadza ‑e ‑í ž.; sadzový; sadzička ‑y ‑čiek ž.
sadzač ‑a mn. ‑i m. (typograf); sadzačka ‑y ‑čiek ž.; sadzačský; sadzačstvo ‑a s.
sádzač ‑a mn. ‑e m. (stroj)
sadzačka ‑y ‑čiek ž. (cibuľa)
sádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci dok.nedok.
sadzba ‑y ‑dzieb ž.; sadzbový, sadzobný
sadzenie ‑ia s.
sadziareň ‑rne ‑í ž.; sadziarenský
sadziť ‑í ‑ia dok.nedok.
sádzka ‑y ‑dzok ž. (v hutníctve)
sadzobník ‑a m.
safaládka ‑y ‑dok ž.
šafáriť ‑i ‑ia dok.nedok.
šafeľ ‑fľa m.; šafľový; šaflík ‑a m.
sága ‑y ság ž.
Šajdíkove Humence ‑vých ‑niec mn.pomn.ž.; Šajdíkovohumenčan ‑a mn. ‑ia m.; Šajdíkovohumenčanka ‑y ‑niek ž.; šajdíkovohumenský
sakrálny; sakrálne prísl.; sakrálnosť ‑i ž.
sakristia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
sakura ‑y ‑kúr ž.
šál ‑u L ‑e mn. ‑y m.; šálový; šálik ‑a m.
šalabachter ‑tra L ‑i mn. ‑e m.
salamandra ‑y ‑dier ž.
Šalamún ‑a m.; Šalamúnove ostrovy; šalamúnsky príd.prísl.
šalanda ‑y ‑lánd ž.
salaš ‑a m.; salašný, salašový
salašníctvo ‑a s.; salašník ‑a mn. ‑ci m.; salašnícky
šalát ‑u m.; šalátový; šalátik ‑a m.
sálať ‑a ‑ajú dok.nedok.
šalátovka ‑y ‑viek ž.
sálavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
sálavý; sálavosť ‑i ž.
šaľba ‑y ‑lieb ž.
šaľbiar ‑a m.; šaľbiarsky príd.prísl.; šaľbiarstvo ‑a ‑tiev s.