Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spoj” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spoj -a muž. r.

1. odb. spojenie dvoch al. viacerých prvkov; miesto, uskutočnenie takého spojenia: skrutkový, zváraný, nitový s.;
anat. mozgové s-e;
psych. asociačné s-e

2. ver. dopr. prostriedok; jeho pravidelný pohyb: autobusový, vlakový s., chytiť s.;
zaradiť nový s.

3. prostriedok komunikácie, spojenie: rádiový, televízny, smerový s.

4. iba mn. č. spoje súhrnné pomenovanie pôšt, rozhlasu a televízie: diaľkové s-e, správa s-ov;

spojito,spojite prísl.

spojár -a muž. r.

1. pracovník spojov (význ. 3, 4 )

2. príslušník spojovacieho vojska;

spojárka -y -rok žen. r.;

spojársky príd. m.

spojazdniť dok.

1. urobiť pojazdným (význ. 2 ): s. auto po havárii

2. urobiť zjazdným: s. zaplavený úsek autostrády, s. križovatku

spojenec -nca muž. r. kto sa s niekým spojí s cieľom vzájomne si pomáhať (v boji, v hnutí ); taký štát: politický, spoľahlivý s.;
s. vládnej koalície;
mať, získať (za) s-a;
hist. S-i štáty bojujúce v 2. svet. vojne proti fašizmu;

spojenecký príd. m.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;

spojenecky prísl.;

spojenectvo -a -tiev str. r.: rozvíjať s. s Európskou úniou

spojenie -ia str. r.

1. čo vznikne pri spájaní, spojení častí do celku: tesné, skrutkové s., pohyblivé s.;
elektrotech. krátke s. skrat;
stol. rámové s.;
lingv.: predložkové s., ustálené (slovné) s.

2. styk (význ. 1 ), kontakt: obchodné s., udržiavať, stratiť s., byť v stálom s-í

3. spoj (význ. 2 ): mať priame s. (autobusom), zachytiť vlakové s.

4. spoj (význ. 3 ): ďalekopisné, drôtové s., dostať telefonické s.

5. súvislosť, zviazanosť, spojitosť: s. s atentátom;
s. teórie s praxou;

spojený príd. m. zlúčený do celku: s-é hospodárstvo;
fyz. s-é nádoby v kt. kvapalina voľne preteká a jej hladina má rovnakú výšku i fraz. veci, javy, kt. sa podmieňujú, súvisia;
Organizácia S-ých národov, skr. OSN;
S-é štáty americké, skr. USA;
s-ými silami spoločne

spoj -í -a dok.

1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

3. zblížiť (význ. 1 ), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
čaká, kým ho s-a so sekretariátom

5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

spojiteľný príd. m. kt. sa dá spojiť: s-é prvky

spojitosť -i žen. r. (vnútorná) súvislosť, úzky vzťah: priama s. s udalosťou

byť v s-i súvisieť;
d(áv)ať do s-i spájať, spojiť;

spojitý príd. m. odb. súvislý (význ. 1 ), plynulý, neprerušený: s-á čiara, s-á výroba;
mat. s-á funkcia;

spojivka -y -viek žen. r. spojovka;

spojivkový príd. m.

spojivo -a -jív str. r. látka spájajúca dovedna iné látky, spájadlo: zmesové, maltové s.;

spojivový príd. m.: s-é tkanivo

spojka -y -jok žen. r.

1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.;
motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu;
stlačiť s-u;
gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami

2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u;
šport.: ľavá s., hrať s-u;

spojkový príd. m.: s. hriadeľ, s-é obloženie

spojler, pôv. pís. spoiler -a L -i mn. č. -y muž. r. odb. usmerňovač prúdenia vzduchu okolo automobilu, krídel lietadla ap.

spojnica -e -níc žen. r. odb.

1. čo spája niečo: s. bodov;
rovina s-e

2. cesta, železnica spájajúca dve miesta, mestá ap.;

spojnicový príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. spoj v Krátkom slovníku SJ