Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „svoj” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svoj svojho muž. r., svoja svojej žen. r., svoje svojho s., I muž. r. a str. r. svojím mn. č. muž. r. živ. svoji, neživ., žen. r. a str. r. svoje svojich

I. zám. zvrat. privl. vyj.

1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap., a pod. ;
okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel;
ešte nemá s-e peniaze vlastné

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku ) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub;
po s-om zvolení

3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu;
má s-e dva metreaspoň 2 metre

4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto

5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase;
jediný s-ho druhu

6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom;
zostaň (vždy) s.

mať s-e roky byť (už) starší;
s. k s-mu

II. svoj muž. r. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;

svoja žen. r. manželka, milá;

svojbytne prísl.;

svojbytnosť -i žen. r.: národná s.

svojbytný príd. m. kniž.

1. zvrchovaný, samobytný, suverénny: s. národ

2. svojrázny, osobitný, svojský, originálny: s. človek, s. literárny štýl;

svoje str. r. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné ): pracuje na s-om, dávať zo s-ho;
bývať vo s-om vo vlastnom dome

myslieť si s.;
stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie;
žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia;
vytrpieť si s. prežiť útrapy;
dostať s.;
spraviť si s. splniť si povinnosť;
prísť si na s. dobre pochodiť

svoj -i žen. r. kniž. vlasť, domovina, otčina: láska k s-i

svojhlavo prísl.;

svojhlavosť -i žen. r.

svojhlavý príd. m. neústupný, tvrdohlavý, hlavatý, zanovitý; svedčiaci o neústupnosti: s-é dieťa;
s-é konanie;

svoji mn. č. muž. r. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi

už sú s. zosobášení;

svojpomoc -i žen. r. pomoc vlastnými silami, prostriedkami, bez cudzej (úr.) pomoci: susedská s., s-ou postavená budova;

svojpomocne prísl.

svojpomocný príd. m.: s-á akcia;

svojprávne prísl.: s. konať;

svojprávnosť -i žen. r.

svojprávny príd. m. schopný sám rozhodovať, samostatne jestvovať: s. občan;

svojráz -u muž. r. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;

svojrázne prísl.;

svojráznosť -i žen. r. svojráz

svojrázny príd. m.: s. človek, kraj, s. spôsob života;

svojskosť -i žen. r.

svojský príd. m.

1. príznačný pre rodné, domáce prostredie, našský, svoj; blízky: s-é prostredie

2. svojrázny, samobytný, osobitý: s-é názory, s. ráz;
používať s. jazyk;

svojsky prísl.: (po) s. sa správať;
s. žiť;

svojvôľa -e žen. r. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;

svojvoľne prísl.: s. ničiť;

Naposledy hľadané výrazy

1. svoj v Krátkom slovníku SJ