Pravopis slova „ z.P. - zur Person ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• z dôvodu predl. s G kniž. pre: z d-u neprítomnosti pre neprítomnosť;

• z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;

• z¹ [i zé] neskl. s.

  1. spoluhláska a písmeno

  2. v značkách: Z atómové číslo

  ● od → a do, po z

• z², zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.

  1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky;
  zoskočiť z koňa;
  prísť z práce

  2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias

  3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena;
  múr z kameňa, plot z latiek

  4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti

  5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia;
  často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.

  6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor

  7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých

  8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce;
  brať z hotového, z cudzieho;
  odpiť z vína, vyjsť z peňazí

• za predl.

  A. s G vyj.

  1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
  stalo sa to za povstania, za vojny

  2. podmienku: za prítomnosti, za tepla

  B. s A vyj.

  1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu

  2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu

  3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
  viesť za ruku

  4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
  viniť, potrestať za prehru;
  pre nič za nič (udrieť)

  5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok

  6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
  za necht, za hlt, za (mačný) mak málo

  7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
  za okamih, za amen rýchlo

  8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec

  9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
  učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho

  10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
  zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku

  C. s I vyj.

  1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
  byť za horami za dolami ďaleko;
  držať jazyk za zubami mlčať

  2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
  pustiť sa za priateľmi

  3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
  často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým

  4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
  skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov

  5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom

  6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou

  7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
  cesta za svetlom, honba za majetkom

• za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;

• za horúca → zahorúca;

• za mlada → zamlada;

• za mokra → zamokra;

• za slobodna → zaslobodna;

• za sucha príslov. výraz k 1;

• za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

• za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;

• za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;

• za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
  úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

• za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

• za čerstva → začerstva;

• za živa → zaživa;

• zaachkať dok. expr. zavzdychať, zastonať

• zaangažovať dok. k angažovať (význ. 2), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
  podniky sú z-né na výstavbe

• // zaangažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
  z. sa za dobrú myšlienku;
  byť spoločensky z-ný

• zababrať -e -ú dok. hovor. expr. zašpiniť, zamazať: z. obrus;
  topánky z-né blatom

• // zababrať sa: z. sa pri maľovaní

• zababušiť dok. expr. dôkladne obliecť, naobliekať: z. sa do vlniaka;
  chodiť z-ený v kožuchu;
  z. dieťa do prikrývky zakrútiť, zavinúť

• zabaliť -ľ! dok. k baliť: z. si desiatu;
  z. dieťa (do perinky) zavinúť;
  z. balík;
  z. kufre i pren. expr. (nedobrovoľne) odísť

• zabalzamovať dok. k balzamovať: z. mŕtvolu

• zabarikádovať dok. zatarasiť barikádou: z. cestu, vchod, z-né obloky

• // zabarikádovať sa znemožniť k sebe prístup (barikádou): z. sa v byte

  zabasnúť -e -ú -sol dok. subšt. dať do väzenia, uväzniť: z. zlodeja

  zabaviť², správ. zhabať, skonfiškovať

• // zabaviť sa:

  1. dobre sa z., z. sa pri hudbe

  2. z. sa pri nákupoch;