Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „za” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

za predl.

A. s G vyj.

1. čas (v priebehu ), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny

2. podmienku: za prítomnosti, za tepla

B. s A vyj.

1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu

2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu

3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku

4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)

5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok

6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo

7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo

8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec

9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho

10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku

C. s I vyj.

1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať

2. smer (po slovesách pohybu ): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi

3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. muž. r. : deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým

4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov

5. účel (po slovesách pohybu ): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom

6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou

7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom

zabafať,zabafať si,zabafkať,zabafkať si dok. expr.

1. hlasno (si) potiahnuť (z fajky): dva-tri razy z-l

2. iba zabafať si, zabafkať si zafajčiť si (z fajky): s chuťou si z.

ža,žabací príd. m.: ž-ie stehienka;
ž-ie mlieko mliečnik (význ. 2 );
žabí muž potápač s ľahkým výstrojom;
ž-ia perspektíva pohľad zospodu i pren. prízemné posudzovanie;

za starodávna,od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;

za studena,na studeno príslov. výrazy k 1 : zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

za surova,na surovo príslov. výrazy : jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;

za čerstva → začerstva;

za horúca → zahorúca;

za mlada → zamlada;

za mokra → zamokra;

za slobodna → zaslobodna;

za sucha príslov. výraz k 1 ;

za tepla príslov. výraz k 1 : spracovať za t-a;

za vlhka prísl. výraz : hladiť za v-a;

za živa → zaživa;

zaachkať dok. expr. zavzdychať, zastonať

zaangažovať dok. k angažovať (význ. 2 ), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
podniky sú z-né na výstavbe

// zaangažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
z. sa za dobrú myšlienku;
byť spoločensky z-ný

žaba -y žiab žen. r. obojživelník bez chvosta so zadnými nohami prispôsobenými na skákanie, zool. Salientia ;
jeho samica: ž. kŕka, kváka, skáče;

studený ako ž. veľmi;
expr.: hľadieť ako ž. z prachu vyjavene;
rozpľasnúť sa ako ž. spadnúť na celú prednú plochu tela;
ž. na prameni prekážka dobrej veci, činnosti;
je ž-e po brucho je veľmi nízky;
ž. mláku nájde človek nájde príležitosť uplatniť svoje (zlé) sklony;

zababrať -e -ú dok. hovor. expr. zašpiniť, zamazať: z. obrus;
topánky z-né blatom

// zababrať sa: z. sa pri maľovaní

zababušiť dok. expr. dôkladne obliecť, naobliekať: z. sa do vlniaka;
chodiť z-ený v kožuchu;
z. dieťa do prikrývky zakrútiť, zavinúť

žabacina -y žen. r. žabacie mäso, žabací zápach

Naposledy hľadané výrazy

1. za v Krátkom slovníku SJ