Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „byť” v Slovníku slovenského jazyka

byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame jestvovať i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);

zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie;
v plnom význame jestvovať i neos. niet, nieto s 2. p. ), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);

prech. súc, arch. byvší;

rozk. buď, buďte;

bud. č. bude;

min. bol nedok., zried. i dok.

I. používa sa v plnom význame

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa;
byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. prísl. Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.

nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo);
niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal);
niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.

buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek;
čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);

3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde;
zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.)Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne;
boli po lekára;
bol v hore po drevo;
bol som kosiť;
Jerguš bol navštíviť svoju mamku.
(Ondr.)

4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži

(už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel;
už sú tam, u boha (Taj.) zomreli;
byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa;
byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii;
byť na mizine;
byť na nohách
chodiť;
byť na koni tešiť sa z niečoho;
byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;

5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.);
Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)

6. znamenať, značiť, mať význam;
rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. prísl.

to jest (skratka t. j.) to znamená;
vlastne, totiž;

7. hovor. bud. č. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)

II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa

1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)

2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)

III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch;
A) v dvojčlenných vetách;
a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf;
b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.);
B) v jednočlenných vetách;
a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič;
je mi smutno, veselo;
je mi do smiechu, do plaču, na vracanie;
je tu na nevydržanie;
dnes je jasno, teplo, pekne
;
b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda;
je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné;
už je načase
;
c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim;
bolo, nebolo, bude možno;
bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno;
bolo dostať

byť niekomu na škodu, na osoh;
niečo je na predaj;
byť pri peniazoch, pri chuti
mať peniaze, chuť;
byť pri vedomí;
niečo je na smiech, na jed, do jedu;
niečo je na zaplakanie
smutné;
niekto je na poľutovanie úbohý;
už je po ňom zomrel, zahynul;
je po radosti pominula;
hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí;
je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania;
nebude od veci nebude nevhodné;
niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;

IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som;
je napísané
;

nedok. opak. bývať i bývavať

byt1, -u muž. r. miestnosti (miestnosť) na bývanie, príbytok: súkromný, naturálny, služobný, letný, moderný b.;
mať niekoho na b-e, vziať niekoho na b.
ako podnájomníka

zastar. bytom i sýtom, sýtom i bytom bývaním a stravovaním: vydržovať svoju stránku sýtom i bytom (Vaj.);
umiestiť (kortešov) a zaistiť pre bezpečnosť bytom i sýtom (Ráz.);

bytový príd. m.: b-á jednotka, b. úrad, b-á komisia;
b-á kultúra;
b-á núdza
o byty, b-á výstavba;
b-é zariadenie
;

bytík, -a muž. r. zdrob. expr.

byt2, -u muž. r. zastar. bytie, existencia, život: staré podanie národného slovenského bytu (Hurb.);
študovať ľud, jeho byt a duchovné plody (Vaj.);
vnútorný byt národa (Šolt.)

bytie, -ia stred. jestvovanie, existencia, život, žitie: spoločenské, sociálne b.;
Láska preniká i najhlbšie korene jeho bytia.
(Jégé)

ide o bytie a nebytie, o bytie či nebytie niečoho, niekoho rozhoduje sa o existencii niečoho, niekoho

bytná, -ej žen. r. prenajímateľka izby, bytu

bytné, -ého stred. zastar.

1. nájomné za byt: platiť b. (Urbk.);

2. príspevok na byt (ako súčiastka platu)

bytnosť, -ti žen. r. zastar.

1. bytosť, osobnosť: celá jej b. (Vaj., Jégé);
nižšia b. (Tim.);
Zdá sa mu byť ona bytnosťou vyššou. (Kuk.);
bytnosť jemu najdrahšia (Zúb.);

2. bytie, podstata: Veria v lepšiu bytnosť človeka. (Vans.)

bytosť, -ti žen. r.

1. osobnosť, duševná zložka, podstata človeka: celá jeho (jej) b.;
Vydýchol z hlboka, akoby z koreňa svojej bytosti.
(Pláv.) Znova som skúmal svoju bytosť. (Al.)

2. živý tvor: ľudská b., živá b., nadprirodzená b.;
zemská b.
(Tim.);
stratiť drahú bytosť (Vans.);
Ešte vraj stále žijú v lesoch nečisté bytosti. (Hor.);

bytostný príd. m. týkajúci sa bytosti, podstaty, vnútorný: b-á potreba (Chorv.);
mať b. záujem na niečom;

bytostne prísl.: b. zrásť s niečím, b. spätý s niečím;
b. dôležitý;
b. cudzí niekomu

bytovať, -uje, -ujú nedok. zastar. bývať: Bude bytovať pod vínnym kameňom. (Hviezd.)

bytovisko, -a, -vísk stred. zastar. byt, obydlie, príbytok: ponad bytoviskami ľudskými (Kal.)

bytový p. byt

Naposledy hľadané výrazy

1. byť v Slovníku slov. jazyka