kríž -a m.
1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne
2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
k-e obilia;
vojnový k. voj. vyznamenanie;
→ Červený k.;
k-e (v žolíkových kartách)
kríza -y kríz ž.
1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu
2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;
križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko
krížik -a m.
1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón
2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov
3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;
krížikový príd. k 3: k-á vzorka
krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.
križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.
1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe
2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou
3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave
4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
k. sa pri modlitbe
5. iba križovať popravovať na kríži
// križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú
križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
(dôležitá) železničná k.;
križovatkový príd.
krížovkárka -y -rok ž.;
krížovkársky príd.
krížový2 príd.: anat. k-á kosť