Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dom” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dom -u muž. r.

1. budova, stavba na obývanie: rodinný, nájomný, družstevný d.;
stavať d.;
strecha d-u, vlastník d-u;
Biely d. sídlo prezidenta USA i pren. amer. vláda;
nebytový d. nepoužívaný na bývanie;
zobudiť celý d. obyvateľov domu

2. inštitúcia organizujúca kult. podujatia al. poskytujúca rozlič. služby: kultúrny d.;
d. módy, d. spisovateľov;
obchodný d. veľké nákupné stredisko;
azylový d.

3. domov (význ. 1 ): žiť ďaleko od d-u

4. rodina, domácnosť: mať pokoj v d-e;
pán d-u

chodiť, behať z domu do d-u do každého domu;
nech si → zametá pred vlastným d-om;
stavať d. na piesku;
je ho plný d. je hlučný;
→ nevytiahne nohy, päty z d-u;

dóm -u muž. r. hlavný mestský chrám, katedrála: košický d., D. sv. Martina (v Bratislave );

doma prísl.

1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám;
d. vyrobený

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.;
práca v odboji d. i v zahraničí;
cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula

byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom;
byť niekde (ako) d. nenútene sa správať;
expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum;
všade dobre, d. najlepšie

domáca žen. r.

1. k domáci (význ. 1 ): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti

domáci

I. príd. m.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch : holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci muž. r.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. č. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domácky príd. m.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba;
d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek

domácnosť -i žen. r. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i;
založiť si, mať vlastnú d.

→ tichá d.

domäkka, pís. i do mäkka prísl. namäkko: uvariť d.

domased -a muž. r. expr. kto je rád iba doma, pecúch

domček -a muž. r. zdrob. : drevený d.

zrútiť sa ako d. z karát;

domec -mca muž. r. často expr. menší, jednoduchý ap. (dedinský) dom, chalupa: malý, záhradný d.;
postaviť, kúpiť d.

doména -y -mén žen. r. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika

dominanta -y -nánt žen. r.

1. dominujúca, prevládajúca, zákl. zložka niečoho: d-ou programu bola hudba;
d-ou námestia je radnica

2. hud. 5. st. stupnice a na ňom založený akord;

dominantný príd. m.: d-á funkcia;
d-á tónina

dominikán -a muž. r. člen rehole založenej v 12. stor.;

dominikánka -y -nok žen. r.;

dominikánsky príd. m.: d-a rehoľa

domínium -ia str. r.

1. feud. panstvo, veľkostatok: majiteľ d-ia

2. v min. samosprávna časť Britského spoločenstva národov

domino -a str. r. spoloč. hra s obdĺžnikovými bodkovanými doštičkami;

dominovať nedok. mať prevahu, vládnuť, panovať, vynikať: v zápase d-la technika (nad silou);
nad mestom, mestu d-je zámok

dominový príd. m.: publ. d. efekt reťazová reakcia (napr. jeden po druhom nasledujúce bankroty vzájomne zadlžených podnikov)

dominujúci príd. m. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;

dominujúco prísl.: d. pôsobiť

domisko -a -mísk s., v j. č. i muž. r. zvel.

domkár -a muž. r. v min. chudobný majiteľ dedinského domca: požiadavky dedinskej chudoby, d-ov a maloroľníkov;

domkársky príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. dom v Krátkom slovníku SJ