muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.;
hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
múza -y múz ž.
1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia
2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.
3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.
● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;
múzejníctvo -a s. organizovanie a správa múzeí;
muzeológia -ie ž. ved. odbor zaoberajúci sa muzeálnymi pamiatkami;
muzeologička -y -čiek ž.;
muzeologický príd.
múzeum -ea D a L -eu s. inštitúcia, ústav na zhromažďovanie a vystavovanie zbierok predmetov z istého okruhu: historické, národopisné m.;
pren. zbierka (starožitných) predmetov vôbec;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
muzicírovať nedok. hovor. hrať (na hud. nástrojoch): domáce, komorné m-nie
mužícky príd.
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
muzikálne prísl.;
muzikálnosť -i ž.
muzikálový príd.
muzikantka -y -tiek ž.;
muzikantský príd.: m. zápal, m-á rodina;
muzikantstvo -a s.
muzikológia -ie ž. veda o hudbe;
muzikologička -y -čiek ž.;
muzikologický príd.
mužne prísl.;
mužnosť -i ž.
mužskosť -i ž.;
mužsky prísl.;