vec -i ž.
1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii
2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
pobrať, pobaliť si svoje v-i
3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
v-i dozreli nastal vhodný čas;
tak sa v-i majú tak je to;
to na v-i nič nemení;
podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
stala sa nepríjemná v.
4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
to je tvoja v.;
prišiel v úradnej v-i;
ministerstvo zahraničných v-í
5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
vyrába pekné v-i
● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
to je stará v. to je známe;
to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
→ postaviť niekoho pred hotovú v.;
→ nazvať v-i pravým menom;
nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
hovoriť od v-i o nepodstatnom;
I. -a L -e mn. -y m.
1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav
2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...
● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;
opak. večeriavať -a
večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie
večerníkový príd.: v-é informácie
vecička -y -čiek ž. zdrob.
večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)
večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.
vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
v. nevyhovujúci;
vecnosť -i ž.
večný príd.
1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)
2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie
3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie
4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie
● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;
I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí
II. čast.
1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil
2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!
vedecko-fantastický príd. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román
vedecko-popularizačný príd. popularizujúci ved. poznatky: v. film
vedecko-technický príd. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia
vedeckosť -i ž.
vedeckovýskumný príd. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy
vedenie -ia s.
1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
v. ústredného vykurovania
2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
adresovať v-iu závodu
3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
dvojgólové v. náskok dvoch gólov
● expr. mať dlhé v. byť nechápavý
vedierko -a -rok s. zdrob.
vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.
1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
v-m o ňom všetko;
(ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
viem jedno miesto poznám
2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri
3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
(teraz) ukáž, čo v-š!
4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
(ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa
5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať
6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca
● vie, čo chce je cieľavedomý;
vie, ako na to vyzná sa;
vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty;
nevie si rady je bezradný;
nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
nevie o sebe je v bezvedomí;
nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
v., kde je sever vyznať sa v niečom
vedkyňa -e -kýň ž.
I. prísl.
1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.
2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.
II. predl. s G vyj.
1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa
2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína
3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba
vedľajší príd.
1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole
2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety
3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie
● odsunúť niečo na v-iu → koľaj
vedomie -ia s.
1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti
2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í
3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
robil to s v-ím nadriadených
□ dať na v. oznámiť;
(ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si
● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou
vedomostne prísl.
vedomostný príd.: v-á úroveň;
vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož
□ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;
vedúca ž.
I. príd.
1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia
2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
v. gól
vedychtivosť -i ž.
vedychtivý príd. túžiaci po vedomostiach;
vegetarián -a m. človek živiaci sa zväčša al. výlučne rastlinnou potravou;
vegetariánka -y -nok ž.;
vegetariánsky príd. i prísl.: v-a strava;
v. sa stravovať;
vegetariánstvo -a s.
vegetatívne prísl.
vegetatívny príd. odb. týkajúci sa rastu a životných funkcií organizmu: anat. v-e nervstvo;
bot. v-a hybridizácia;
v-e rozmnožovanie nepohlavné (výhonkami ap.);
vehemencia -ie ž. prudkosť (význ. 1), ráznosť: obhajovať svoje názory s nečakanou v-ou;
vehementne prísl.: v. zakročiť;
vehementnosť -i ž. vehemencia
vehementný príd.: v. zásah;
vejár -a L -i mn. -e m. predmet na ovievanie v podobe roztvárajúcej sa kruhovej výseče: hodvábny v., rozprestrieť v.;
vejárik -a m. zdrob.
vejárovitý príd. kt. má podobu vejára: v. list;
vejárový príd.;
vek -u m.
1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y;
expr.: celé v-y veľmi dlho;
na večné v-y navždy;
od v-ov odpradávna
2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.
3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.;
vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u;
odhadnúť v. zvieraťa, stromu
4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u
5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u
● zlatý v. obdobie rozkvetu;
vekový príd.: v. rozdiel;
veksláčka -y -čok ž.;
vekslácky príd.;
veksláctvo -a s.
vekslovať nedok. hovor. pejor. nezákonne obchodovať s cudzími valutami, ukradnutým a pašovaným tovarom ap.: v. na ulici;
živí sa v-ním
vektorový príd.
veľa viac(ej)
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia
● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
mať v. → rečí
II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo
● čo je v., to je v. to presahuje mieru;
v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
to za v. nestojí to nemá hodnotu
veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán
veľavravne prísl.;
veľavravnosť -i ž.
veľavravný príd.
1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek
2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;
veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať
veľdielo -a -diel s. veľké, mimoriadne významné dielo: architektonické v.
velebne prísl.;
velebnosť -i ž.
Večelkov ‑a m.; Večelkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Večelkovčanka ‑y ‑niek ž.; večelkovský
večer ‑a L ‑e mn. ‑y m.prísl.; večerný; večerňajší
večera ‑e L ‑i mn. ‑e ‑í ž.
večeradlo ‑a ‑diel s.
večerať ‑ia ‑ajú dok.nedok.
večeriavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
večeriť sa ‑í dok.nedok.neos.os.s.
večernica ‑e ž.
večerník ‑a m.; večerníkový
večerom, večierkom prísl.
večiereň ‑rne ‑í ž.
večierka ‑y ‑rok ž. (signál; predajňa)
večierok ‑rka m. (zábava)
večitý; večito, večite prísl.
véčko ‑a ‑čok s.
večnosť ‑i ž.
vecný; vecne prísl.; vecnosť ‑i ž.
veď čast.spoj.st.
vedecký; vedecky prísl.; vedeckosť ‑i ž.
vedenie ‑ia ‑í s.
vedieť vie vedia vedz! vedel dok.nedok.
vedľa Gpredl.prísl.
vedno prísl.
vedomie ‑ia s.
vedomosť ‑i ‑í ž.; vedomostný; vedomostne prísl.
vedomý; vedome prísl.
vedychtivý; vedychtivosť ‑i ž.
veďže čast.st.
vegetarián ‑a m.; vegetariánka ‑y ‑nok ž.; vegetariánsky príd.prísl.; vegetariánstvo ‑a s.
vegetatívny; vegetatívne prísl.
vegetovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vehemencia ‑ie ž.; vehementný; vehementne prísl.; vehementnosť ‑i ž.
vehikel ‑kla L ‑i mn. ‑e m.
vejačka ‑y ‑čiek ž.
vejár ‑a L ‑i mn. ‑e m.; vejárový; vejárik ‑a m.
vek ‑u m.; vekový; vekovo prísl.
veko ‑a viek s.
vekslák ‑a mn. ‑ci m.; veksláčka ‑y ‑čok ž.; vekslácky; veksláctvo ‑a s.
veľa viac viacej čísl.neskl.prísl.
veľakrát, veľa ráz čísl.neskl.
Veľaty ‑liat L ‑och m.mn.pomn.; Veľatčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľatčanka ‑y ‑niek ž.; veľatský
veľavravný; veľavravne prísl.; veľavravnosť ‑i ž.
veľavýznamný; veľavýznamne prísl.
veľchrám ‑u m.
Velčice ‑číc mn.pomn.ž.; Velčičan ‑a mn. ‑ia m.; Velčičanka ‑y ‑niek ž.; velčický
veľdielo ‑a ‑diel s.
veľduch ‑a mn. ‑ovia m.
velebiť ‑í ‑ia dok.nedok.
velebný; velebne prísl.; velebnosť ‑i ž.
velenie ‑ia ‑í s.
velezrada ‑y ž.; velezradný
velezradca ‑u mn. ‑ovia m.; velezradkyňa ‑e ‑kýň ž.; velezradcovský
veľhory ‑hôr mn.ž.
veličenstvo ‑a s.
veličina ‑y ‑čín ž.
Veličná ‑ej ž.; Veličňan ‑a mn. ‑ia m.; Veličnianka ‑y ‑nok ž.; veličniansky
velievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
velikán ‑a ANmn. ‑y m.neživ.živ.
velikán ‑a mn. ‑i m.živ.
velikánsky príd.prísl.
velikáš ‑a m.; velikášsky príd.prísl.; velikášstvo ‑a s.
veliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.
veliteľ ‑a mn. ‑ia m.; veliteľka ‑y ‑liek ž.; veliteľský; veliteľsky prísl.; veliteľstvo ‑a ‑tiev s.
veľjašter ‑a ANmn. ‑y m.
Veľká Čalomija ‑ej ‑e ž.; Veľkočalomijčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkočalomijčanka ‑y ‑niek ž.; veľkočalomijský
Veľká Čausa ‑ej ‑y ž.; Veľkočausan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkočausianka ‑y ‑nok ž.; veľkočausiansky
Veľká Čierna ‑ej ‑ej ž.; Veľkočierňan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkočierňanka ‑y ‑niek ž.; veľkočierňanský
Veľká Dolina ‑ej ‑y L ‑ej ‑e ž.; Veľkodolinčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkodolinčanka ‑y ‑niek ž.; veľkodolinský
Veľká Franková ‑ej ‑ej ž.; Veľkofrankovčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkofrankovčanka ‑y ‑niek ž.; veľkofrankovský
Veľká Hradná ‑ej ‑ej ž.; Veľkohradňan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkohradnianka ‑y ‑nok ž.; veľkohradniansky
Veľká Ida ‑ej ‑y ž.; Veľkoiďan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkoidianka ‑y ‑nok ž.; veľkoidiansky
Veľká Lehota ‑ej ‑y ž.; Veľkolehoťan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkolehoťanka ‑y ‑niek ž.; veľkolehotský
Veľká Lesná ‑ej ‑ej ž.; Veľkolesňan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkolesnianka ‑y ‑nok ž.; veľkolesniansky
Veľká Lodina ‑ej ‑y L ‑ej ‑e ž.; Veľkolodinčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkolodinčanka ‑y ‑niek ž.; veľkolodinský
Veľká Lomnica ‑ej ‑e ž.; Veľkolomničan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkolomničanka ‑y ‑niek ž.; veľkolomnický
Veľká Lúka ‑ej ‑y ž.; Veľkolúčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkolúčanka ‑y ‑niek ž.; veľkolúcky veľkolúčanský
Veľká Mača ‑ej ‑e ž.; Veľkomačan ‑a mn. ‑ia m.; Veľkomačianka ‑y ‑nok ž.; veľkomačiansky
Veľká Morava ‑ej ‑y ž.; veľkomoravský; Veľkomoravská ríša
Veľká nad Ipľom ‑ej ž.; Veľčan IpeľskoVeľčan ‑a mn. ‑ia m.; Veľčianka IpeľskoVeľčianka ‑y ‑nok ž.; veľčiansky ipeľskoveľčiansky
Veľká noc ‑ej ‑i ž.; veľkonočný; veľkonočné sviatky