háčik -a m.
1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
bot. zahnutý osteň
2. časť udice: chytať ryby na h.
3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om
4. hovor. mäkčeň
5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;
háčikový príd.
háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza
háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca
háčkovať nedok.
1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku
2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence