vrece -a vriec s. obdĺžnikový obal (na spodku spojený) na uchovávanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: jutové, papierové v., poštové v., vysypať zemiaky z vreca;
v. múky
● expr. (nie je) v-om udretý (nie je) sprostý;
spí ako myš na v-i čujne;
sype sa ako z v-a husto sneží;
žart. kúpiť → mačku vo v-i;
expr.: → roztrhlo sa v. s nimi;
hádzať všetko do jedného v-a nerozlišovať;
→ vykľulo sa šidlo z v-a;
vreckatý príd.: v-é huby rozmnožujúce sa výtrusmi, kt. sa tvoria v guľových bunkách (vreckách)
vrecko -a -ciek s.
1. zdrob. k vrece: papierové, igelitové, plátenné v.;
výplatné v.;
v. maku
2. súčasť oblečenia na ukladanie drobných osob. vecí, vačok: hlboké v-á, náprsné v., vopchať si ruky do v-a, vytiahnuť kľúče z v-a, prehľadať všetky v-á;
pren. expr. peniaze, majetok: myslieť iba na svoje v.
● mať prázdne v., v-á, mať hlboko do v-a nemať peniaze;
to ide z môjho v-a to platím ja;
expr.: → udrieť sa po v-u;
strčiť, vopchať niekoho do v-a prevýšiť ho;
vreckovať nedok. rozdeľovať do vreciek: v. kávu, v. peniaze na výplatu
vreckovkový príd.;
vreckovôčka -y -čok ž. zdrob.
vreckárka -y -rok ž.
vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.
vredový príd.: v-é ochorenie;
vrelosť -i ž.
vresovisko -a -vísk s. miesto zarastené vresom
vresový príd.: v. porast
vreteničí príd.
vretenovitý príd. kt. má podobu vretena: v. koreň;
vretienko -a -nok s. zdrob.
vrecko ‑a ‑ciek s.; vreckový; vrecúško ‑a ‑šok s.
vreckovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vreckovka ‑y ‑viek ž.; vreckovkový; vreckovôčka ‑y ‑čok ž.
vreckové ‑ého s.
vrecovina ‑y ‑vín ž.
vred ‑a/‑u m.; vredový; vriedok ‑dka m.
vrelý; vrelo, vrele prísl.; vrelosť ‑i ž.
vrenie ‑ia s.
vresk ‑u m.
vresknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
vresovisko ‑a ‑vísk s.
vreteno ‑a ‑tien s.; vretenový, vretenný; vretienko ‑a ‑nok s.
vrezávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; vrezávať sa
vrešťať ‑í ‑ia ‑šť/‑i! dok.nedok.