Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zvuk” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvuk -u muž. r.

1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény;
vydávať z-y;
husle majú dobrý z.

2. povesť (význ. 3 ), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti);
výrobky sklárov majú za hranicami z.;

zvukár -a muž. r. hovor. zvukový technik;

zvukárka -y -rok žen. r.;

zvukársky príd. m.

zvukomaľba -y -lieb žen. r. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;

zvukomalebne prísl.;

zvukomalebnosť -i žen. r.

zvukomalebný príd. m.: z-á inštrumentácia;
z-é slovo onomatopoja;

zvukomer -a/-u L -e mn. č. -y muž. r. prístroj na meranie zvuku

zvukotesne prísl.;

zvukotesnosť -i žen. r.

zvukotesný príd. m. neprepúšťajúci zvuk: z-á kabína, izolácia, z-é dvere;

zvukovo prísl.;

zvukovod -u muž. r. anat. rúrka na prívod zvukových vĺn k ušnému bubienku: vnútorný z.

zvukovosť -i žen. r.

zvukový príd. m. k 1 : z. signál, z-á vlna, izolácia;
z. technik zabezpečujúci prenos zvuku;
z-á stránka jazyka;
z. film ozvučený, op. nemý;

Naposledy hľadané výrazy

1. zvuk v Krátkom slovníku SJ