Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hlas” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlas -u muž. r.

1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom

2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ

3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.

4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov

h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

hlasito,hlasite prísl.;

hláskovo,hláskove prísl.

hlasno,hlasne prísl.: h. sa smiať;

hlás -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ...

hlásateľ -a mn. č. -ia muž. r.

1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku

2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;

hlásateľka -y -liek žen. r.;

hlásateľský príd. m.

hlásenie -ia str. r. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)

hlás -a muž. r. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.

hlasisko -a s., v j. č. i muž. r. zvel.

hlás -i nedok.

1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu

2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii ): h. presný čas, správy;

// hlásiť sa

1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;

2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu

3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba

4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu

h. sa k životu prejavovať aktivitu;

hlasitosť -i žen. r.

hlasitý príd. m. hlasný, hlučný: h. smiech, hovor;

hlasivka -y obyč. mn. č. hlasivky -viek žen. r. anat. dva pružné väzivové pruhy v hrtane, ktorých kmitaním vzniká hlas;

hlasivkový príd. m.

hláska -y -sok žen. r. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;

hláskoslovie -ia str. r. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;

hláskoslovný príd. m.: h-é zmeny, h. zákon

hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno

hláskový príd. m.: h-á sústava;

hlásnik -a mn. č. -ci muž. r. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas

Naposledy hľadané výrazy

1. hlas v Krátkom slovníku SJ