vlas -u obyč. mn. vlasy -ov m.
1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: tmavé, šedivé, husté, kučeravé v-y;
vytrhnúť si v., v-y mu vypadávajú
2. srsť, chlpy: v-y na štetci;
konské v-y hriva
3. čo pripomína vlasy: v-y na kukurici;
text. srstnatý povrch tkaniny
● expr. v-y mu → dupkom vstávajú;
skočili si do v-ov začali sa hádať, biť;
ani v. na hlave sa mu neskrivil nič sa mu nestalo;
vlasatosť -i ž.
vlasisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.
vlasový príd.: v-é korienky;
v-á čiara tenká;
vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;
vlastenecký príd.: v. cit, čin;
vlastenectvo -a s.: prejav v-a
vlastenka -y -niek ž.;
vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);
vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
v. zájazd
vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;
vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;
vlastizradkyňa -e -kýň ž.;
vlastizradný príd.
vlastnoručne prísl.: v. podpísaný
vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;
vlastnostný príd.: v-é prídavné mená
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať
vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastný príd.
1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova
2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný
3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva
4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu
● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky
vlasáč -a m. pejor. príslušník skupiny výstrednej mládeže (s nápadnými vlasmi); (mladý) muž s dlhými vlasmi
Vlastimil ‑a mn. ‑ovia m.
vlas ‑u mn. ‑y ‑ov m.; vlasový; vlások ‑ska/‑sku m.; vláskový; vlasisko ‑a ‑sísk jedn.m.s.
vlasatý; vlasato prísl.; vlasatosť ‑i ž.
vlasec ‑sca m.
vlastenec ‑nca m.; vlastenka ‑y ‑niek ž.; vlastenecký; vlastenecky prísl.; vlastenectvo ‑a s.
vlastiveda ‑y ž.; vlastivedný
vlastizrada ‑y ž.; vlastizradný
vlastizradca ‑u mn. ‑ovia m.; vlastizradkyňa ‑e ‑kýň ž.
vlastne čast.st.
vlastniť ‑í ‑ia dok.nedok.
vlastnoručný; vlastnoručne prísl.
vlastnosť ‑i ‑í ž.; vlastnostný
vlastník ‑a mn. ‑ci m.; vlastníčka ‑y ‑čok ž.; vlastnícky príd.prísl.; vlastníctvo ‑a s.
vlastný; vlastnou rukou, r.skr. v. r.
vlasáč ‑a m.
vlasť ‑i ‑í ž.
vlašský; vlašské orechy
vlásenka ‑y ‑niek ž.
vlásie ‑ia L ‑í s.
vlásnička ‑y ‑čiek ž.
vlásočnica ‑e ‑níc ž.; vlásočnicový