nedok. pohadzovať
poháňať -a nedok.
1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje;
loď p-ná parou
2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;
pren. p-la ho túžba po pomste
3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom
4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;
pohanka -y -niek ž.;
pohánkový príd.: p-á kaša
pohanský príd.: p-é modly;
pohansky prísl.;
pohár -a L -i mn. -e m.
1. (sklená) nádoba na pitie; jej obsah: vínový p.;
vypiť (za) plný p. mlieka
2. fľaša na zaváranie: p. kompótu
3. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v (šport.) súťaži: krištáľový, putovný p.
4. súťaž o takúto trofej: P. majstrov európskych krajín
● kniž.: p. utrpenia sa prelial, prekypel utrpenie presiahlo znesiteľnú mieru;
→ vypiť p. horkosti (až) do dna;
pohárový príd.: p-á súťaž;
nedok. pohasínať -a
pohľad -u m.
1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.;
uprieť p. do diaľky
2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.;
vtačí p. zhora;
nákres z bočného p-u;
uhol p-u i pren. hľadisko
3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu
4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti;
mať skreslený p. na niečo
pohľadávka -y -vok ž. odb. právny nárok: finančná p.
nedok. pohladkávať -a
pohľadnica -e -níc ž.
1. karta s fotografiou, obrázkom posielaná poštou: farebná p.;
poslať p-u z dovolenky
2. reportáž (v tlači, rozhlase, televízii): odvysielať p-u z Japonska;
pohľadnicový príd.: p. formát
nedok. pohládzať -a
pohlavne prísl.: p. dospelý;
pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita
pohltiť dok. vsať do seba, absorbovať: pôda p-la všetku vlahu;
pren.: p-la ho tma zmizol v tme;
p-la ho voda utopil sa;
dom p-li plamene zhorel;
pohmat -u m. lek. vyšetrovanie hmatom: na p. mäkký
// pohnevať si popudiť proti sebe, znepriateliť si: predstaveného si nehodno p.
pohnúť -e -ú -hol dok.
1. urobiť pohyb: p. rukou;
stáť bez p-tia
2. zmeniť polohu niečoho: nemohol p. ťažkú skriňu, ťažkou skriňou
3. uviesť do činnosti, pohybu: p. stroje, p. kone;
p. s robotou, s plánom
4. spôsobiť aktivitu, prinútiť: p. niekoho do zvýšenej činnosti
5. vyvolať emóciu, dojať: p. niekoho slzami
● p. rozumom porozmýšľať;
ani → okom nep-l nereagoval;
nič ním nep-e je ľahostajný, nevšímavý;
pohnutie -ia s. kniž. dojatie, vzrušenie, emócia: slziť od p-ia;
kondolovať s hlbokým p-ím
pohoda -y ž.
1. všestranne dobré podmienky na príjemné cítenie sa, spokojnosť, pokoj: rodinná, vianočná p.
2. pekné, dobré počasie: slnečná p.
● subšt. to je v p-e v poriadku, dobre;
byť v p-e cítiť sa dobre
pohodlie -ia s. podmienky umožňujúce príjemný, bezstarostný život: žiť v p-í
□ urobiť si p. pohodlne sa usadiť
pohodlnícky prísl.: p. reagovať na problémy;
pohodlnícky príd. publ. pejor. pohodlný, ľahostajný: p-e stanovisko;
pohodlníctvo -a s.
pohodlnosť -i ž.
// pohojdať sa chvíľu sa hojdať
pohojdávať -a nedok. mierne hojdať: vlny p-li čln
// pohojdávať sa: p. sa na vlnách
pohonový príd. k 1, 2: tech. p. prevod
pohorenisko -a -nísk s. zhorenisko, spálenisko: pusto ako na p-u
pohoršený príd. pobúrený, rozhorčený: hovoriť p-m hlasom;
bol p. jeho neprístojným správaním;
// pohoršiť si poškodiť si, ublížiť si: na novom mieste si p-l;
pohoršlivo prísl.: p. sa správať
pohoršlivý príd. vzbudzujúci pohoršenie, pohoršujúci: p-é reči;
nedok. pohoršovať
nedok. pohoršovať sa
nedok. pohoršovať si
pohostenie -ia s. jedlá a nápoje ponúknuté hosťom: hojné, srdečné p.
pohostinný príd. rád, vďačne poskytujúci pohostenie: p-á rodina, p. národ
pohostinsky prísl. k 2: p. účinkovať
pohostinský príd.
1. poskytujúci stravu, nápoje: p. podnik
2. vykonávaný hosťami: p-é vystúpenie, predstavenie;
pohostinstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. ochotné poskytnutie pohostenia: rodina známa p-om
2. podnik poskytujúci stravovanie, hostinec, jedáleň, reštaurácia: staničné p.
pohostiť -sť/-i! dok. poskytnúť pohostenie: p. priateľa vínom
pohotovo prísl.: p. reagovať
pohotovostný príd. k 2: p. útvar, p-á služba
pohovoriť dok. porozprávať, narozprávať: p. o niekom nepravdy
// pohovoriť si porozprávať sa, pozhovárať sa: príjemne si (o tom) p-li
// pohrabať sa expr. poprehŕňať sa: p. sa v skrini, v spisoch
pohraničie -ia s. územie pozdĺž št. hraníc: slovensko-maďarské p.;
pohraničník -a mn. -ci m. príslušník ozbrojenej moci strážiaci št. hranice, hraničiar; v min. príslušník Pohraničnej stráže
pohraničný príd.: p-é pásmo;
P-á stráž v min. voj. jednotky strážiace št. hranice
pohŕdavo prísl.: p. sa zasmiať;
pohádať sa ‑a ‑ajú dok.
pohádzať ‑dže ‑džu ‑dzal dok.
pohadzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
pohan ‑a mn. ‑ia m.; pohanka ‑y ‑niek ž.; pohanský; pohansky prísl.; pohanstvo ‑a s.
pohana ‑y ‑hán ž.
poháňať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohaniť ‑í ‑ia dok.
pohár ‑a L ‑i mn. ‑e m.; pohárový; pohárik ‑a m.
poharkať sa ‑á ‑ajú dok.
pohasínať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohasnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.
pohašteriť sa ‑í ‑ia dok.
pohľad ‑u m.
pohľadať ‑á ‑ajú dok.
pohľadávka ‑y ‑vok ž.
pohladiť ‑í ‑ia dok.
pohladkať ‑á ‑ajú dok.
pohladkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohľadnica ‑e ‑níc ž.; pohľadnicový
pohládzať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohlavár ‑a m.
pohlavie ‑ia ‑í s.; pohlavný; pohlavne prísl.; pohlavnosť ‑i ž.
pohlcovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
pohltať ‑ce ‑cú ‑tal dok.
pohltiť ‑í ‑ia dok.
pohltivý; pohltivosť ‑i ž.
pohlušiť ‑í ‑ia dok.
pohmat ‑u m.
pohmkať, pohmkať si ‑á ‑ajú dok.
pohmkávať, pohmkávať si ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.
pohnevať sa ‑á ‑ajú dok.; pohnevať si
pohniezdiť sa ‑i ‑ia ‑zď/‑i! dok.
pohniť ‑je ‑jú dok.
pohnojiť ‑í ‑a dok.
pohnutie ‑ia s.
pohnútka ‑y ‑tok ž.
pohnutý; pohnuto, pohnute prísl.
pohoda ‑y ž.
pohodiť ‑í ‑ia dok.
pohodlie ‑ia s.
pohodlnícky príd.prísl.; pohodlníctvo ‑a s.
pohodlný; pohodlne prísl.; pohodlnosť ‑i ž.
pohojdať ‑á ‑ajú dok.; pohojdať sa
pohojdávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; pohojdávať sa
pohonič ‑a m.
Pohorelá ‑ej ž.; Pohorelčan ‑a mn. ‑ia m.; Pohorelčanka ‑y ‑niek ž.; pohorelský
pohorelec ‑lca m.
pohorenisko ‑a ‑nísk s.
pohorie ‑ia ‑í s.
pohorieť ‑í ‑ia ‑el dok.
pohoršený; pohoršene prísl.
pohoršiť ‑í ‑ia ‑rš/‑i! dok.; pohoršiť sa; pohoršiť si
pohoršlivý; pohoršlivo prísl.
pohoršovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; pohoršovať sa; pohoršovať si
pohostenie ‑ia ‑í s.
pohostinný; pohostinne prísl.; pohostinnosť ‑i ž.
pohostinský; pohostinsky prísl.
pohostinstvo ‑a ‑tiev s.
pohostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.
pohotovosť ‑i ž.; pohotovostný
pohotový; pohotovo prísl.
pohov ‑u m.
pohovieť si ‑ie ‑ejú ‑el dok.
pohovka ‑y ‑viek ž.
pohovor ‑u L ‑e mn. ‑y m.
pohovoriť ‑í ‑ia dok.; pohovoriť si
pohrabať ‑e ‑ú dok.; pohrabať sa
Pohranice ‑níc mn.pomn.ž.; Pohraničan ‑a mn. ‑ia m.; Pohraničanka ‑y ‑niek ž.; pohranický
pohraničie ‑ia s.; pohraničný
pohraničník ‑a mn. ‑ci m.
pohrať sa ‑á ‑ajú dok.
pohrávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohrávať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohŕdať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pohŕdavý; pohŕdavo prísl.; pohŕdavosť ‑i ž.
pohrdlivý; pohrdlivo prísl.; pohrdlivosť ‑i ž.
pohrdnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.
pohrebisko ‑a ‑bísk s.
pohrebné ‑ého s.
pohrobok ‑bka mn. ‑ovia m.
pohroma ‑y ‑rôm ž.
pohromade prísl.
Pohronie ‑ia s.; Pohrončan ‑a mn. ‑ia m.; Pohrončanka ‑y ‑niek ž.; pohronský
Pohronská Polhora ‑ej ‑y ž.; Pohronskopolhorčan ‑a mn. ‑ia m.; Pohronskopolhorčanka ‑y ‑niek ž.; pohronskopolhorský
Pohronský Bukovec ‑ého ‑vca m.; Pohronskobukovčan ‑a mn. ‑ia m.; Pohronskobukovčanka ‑y ‑niek ž.; pohronskobukovecký pohronskobukovský
Pohronský Ruskov ‑ého ‑a m.; Pohronskoruskovčan ‑a mn. ‑ia m.; Pohronskoruskovčanka ‑y ‑niek ž.; pohronskoruskovský
pohroziť, pohroziť sa ‑í ‑ia dok.
pohrudnica ‑e ‑níc ž.; pohrudnicový
pohrúžiť ‑i ‑ia dok.; pohrúžiť sa
pohružovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
pohrýzť ‑hryzie ‑hryzú ‑hrýzol dok.
pohuľanka ‑y ‑niek ž.