pohotovo prísl.: p. reagovať
pohotovosť -i ž.
1. schopnosť pohotovo, bystro reagovať: rozprávačská, improvizačná p.
2. stav pripravenosti na rýchly zásah: záchranná, požiarna p.;
hovor. p. pohotovostná lek. služba
□ mať p., byť v p-i;
pohotovostný príd. k 2: p. útvar, p-á služba