hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom
2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
hlasitosť -i ž.
hlasivkový príd.
hlasnosť -i ž.
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
hlásateľka -y -liek ž.;
hlásateľský príd.
opak. hlásievať -a
opak. hlásievať sa
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;
pren. zima sa h-i prejavuje sa
2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu
3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba
4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
hláskový príd.: h-á sústava;
hlas ‑u m.; hlasový; hlasovo prísl.; hlások ‑ska m.; hlasisko ‑a ‑sísk jedn.m.s.
hlasista ‑u m.; hlasistický
hlasitý; hlasito, hlasite prísl.; hlasitosť ‑i ž.
hlasivka ‑y ‑viek ž.; hlasivkový
hlasný; hlasno, hlasne prísl.; hlasnosť ‑i ž.
hlasovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlásateľ ‑a mn. ‑ia m.; hlásateľka ‑y ‑liek ž.; hlásateľský
hlásateľňa ‑e ‑í ž.
hlásať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hlásenie ‑ia ‑í s.
hlásievať ‑a ‑ajú dok.nedok.; hlásievať sa
hlásič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
hláska ‑y ‑sok ž.; hláskový; hláskovo prísl.
hláskoslovie ‑ia s.; hláskoslovný
hláskovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hlásny (určený na hlásenie)