mObilizácia -ie ž. mobilizovanie (význ. 1, 2): všeobecná m.;
m. pomoci pri duchovnej obnove národa;
mObilizačne prísl.
mObilizačný príd.: m-é nariadenie;
m-á výzva;
mObilizovať nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť do voj. pohotovosti; povol(áv)ať do voj. služby: m. armádu;
m. mužov do 50 rokov
2. publ. podnecovať, podnietiť do nejakej činnosti, (z)burcovať, aktivizovať: m. obyvateľstvo na záchranu pamiatok;
publ. m. rezervy
mObilový príd.: m-é puzdro
mOc1 -i ž.
1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín;
vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah
2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i
3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým
4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.
5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.;
práv. plná m. splnomocnenie
6. voj. sila: ozbrojená, branná m.
● mať niekoho v m-i ovládať ho;
niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti;
to je v Božej m-i je to neisté;
zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti
mOcensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať
opak. mOčievať -a
mOcnársky príd. i prísl.;
mOcnárstvo -a s. zastar. monarchia
mOcne prísl.
mOčovkovať nedok. hnojiť močovkou
mOčovod -u m. anat. vyústenie obličiek do močového mechúra;
mOčovodný príd.
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?
2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?
3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!
5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)
6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci
mOdálne prísl.;
mOdel -u L -i mn. -y m.
1. osoba al. vec ako predloha (výtvarnému) umelcovi: slúžiť za m., stáť ako m.
2. zmenšené detailné znázornenie predmetu slúžiace obyč. ako plán al. vzor: m. lode, mosta
3. originálny výrobok slúžiaci obyč. ako vzor na výr. ďalších kusov, vzor, typ: m. šiat;
m. auta prototyp
4. odb. schéma javu, predmetu slúžiaca na jeho skúmanie: matematické m-y, m. atómu;
m. riadenia hospodárstva;
mOdelácia -ie ž. odb. al. kniž. modelovanie (význ. 1): m. výrobkov;
mOdelačný príd.
mOdelárka -y -rok ž.;
mOdelársky príd.: m-e preteky;
mOdelárstvo -a -tiev s. modelársky odbor, modelárska práca
mOdem -u m. inform. zariadenie na prenos počítačových dát po komunikačnej linke (skr. spojenia modulátor – demodulátor);
mOdemOvý príd.: m-á linka
mOderato [-rá-] prísl. (tal.) hud. mierne
mOderátor -a L -e mn. -y m. neživ.
1. tech. zariadenie na regulovanie niečoho (tlmenia zvuku, spomaľovania chodu stroja ap.)
2. fyz. látka s malou atómovou hmotnosťou na spomaľovanie rýchlosti neutrónov
mOderátorka -y -riek ž.;
mOderátorský príd.: m. prejav;
mOderátorstvo -a s. moderátorský odbor; činnosť moderátora, moderovanie;
mOderne prísl.;
mOdernista -u m. stúpenec moderny;
mOdernistický príd.: m-é smery
mOdernizácia -ie ž. modernizovanie: m. dopravy;
mOdernizačný príd.: m. trend
mOdernizovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť súčasným podmienkam al. móde: m. výrobu, m. bytové zariadenie, m-ný strih
// mOdernizovať sa: závod sa m-l
mOdernosť -i ž.
mOdifikácia -ie ž. kniž. obmena; úprava: vývinové m-ie;
vyskytovať sa v niekoľkých m-ách;
m. dohody;
mOdifikačný príd.: m. činiteľ
mOdifikovať nedok. i dok. kniž. obmieňať, obmeniť; prispôsobovať, prispôsobiť, pozmeňovať, pozmeniť: m. postup
mOdistka -y -tiek ž. výrobkyňa al. predavačka dámskych klobúkov;
mOdla -y -diel ž.
1. plastická podoba pohanského boha: uctievať m-y;
rúcať m-y i pren. odstraňovať prežitky
2. idol: stať sa m-ou divákov
opak. mOdlievať sa -a
mOdlitbička -y -čiek ž. zdrob.
mOdlitebnica -e -níc, mOdlitebňa -e ž. miestnosť na vykonávanie modlitieb (u nekatolíkov)
mOdlitebník -a m. modlitebná knižka: m. a spevník
mOdloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo
módne prísl.;
módnosť -i ž.
mOdrasto prísl.
mOdravo prísl.
mObilita ‑y ž.
mObilizácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; mObilizačný; mObilizačne prísl.
mObilizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mObilný; mObilne prísl.; mObilnosť ‑i ž.
mOc ‑i ž.
mOc čísl.prísl.
mOčarina ‑y ‑rín ž.
mOčarisko ‑a ‑rísk s.
MOčenok ‑nka L ‑u m.; MOčenčan ‑a mn. ‑ia m.; MOčenčanka ‑y ‑niek ž.; mOčenský
mOcenský; mOcensky prísl.
mOcenstvo ‑a ‑tiev s.
MOchovce ‑viec mn.pomn.ž.; MOchovčan ‑a mn. ‑ia m.; MOchovčanka ‑y ‑niek ž.; mOchovský
mOčiar ‑a L ‑i mn. ‑e m.; mOčiarny, mOčiarový
MOčiar ‑a L ‑i m.; MOčiarčan ‑a mn. ‑ia m.; MOčiarčanka ‑y ‑niek ž.; mOčiarsky
mOčidlo ‑a ‑diel s.
mOčievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
mOcipán ‑a m.
mOčka ‑y ž.
mOcnenec GA ‑nca D ‑u L ‑i mn. ‑e m.
mOcnieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.
mOcnina ‑y ‑nín ž.
mOcniteľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.
mOcnosť ‑i ‑í ž.
mOcný; mOcne prísl.
mOcovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mOčovina ‑y ž.
mOčovkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
môcť môže môžeme môžete môžu mohol môžuc dok.nedok.
móda ‑y ž.; módny; módne prísl.; módnosť ‑i ž.
mOdalita ‑y ž.
mOdálny; mOdálne prísl.; mOdálnosť ‑i ž.
mOdelár ‑a m.; mOdelárka ‑y ‑rok ž.; mOdelársky; mOdelárstvo ‑a ‑tiev s.
mOdeláreň ‑rne ‑í ž.
mOdelka ‑y ‑liek ž.
mOdelovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mOderato [‑rá‑] prísl.
mOderátor ‑a L ‑e mn. ‑y m.neživ.živ.
mOderátor ‑a mn. ‑i m.živ.; mOderátorka ‑y ‑riek ž.; mOderátorský; mOderátorsky prísl.
mOderna ‑y ž.; mOdernista ‑u m.; mOdernistka ‑y ‑tiek ž.; mOdernistický
mOdernizácia ‑ie ž.; mOdernizačný
mOdernizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; mOdernizovať sa
mOderný; mOderne prísl.; mOdernosť ‑i ž.
mOderovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mOdifikácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; mOdifikačný
mOdifikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mOdistka ‑y ‑tiek ž.; mOdiststvo, mOdistvo ‑a ‑tiev s.
mOdla ‑y ‑diel ž.
mOdlievať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
mOdlikať ‑á ‑ajú dok.nedok.
mOdliť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
mOdlitba ‑y ‑tieb ž.; mOdlitbový, mOdlitebný; mOdlitbička ‑y ‑čiek ž.
mOdlitebnica ‑e ‑níc, mOdlitebňa ‑e ‑í ž.
mOdlitebník ‑a m. (knižka)
mOdloslužba ‑y ‑žieb ž.
MOdra ‑y L ‑e ž.; MOdran ‑a mn. ‑ia m.; MOdrianka ‑y ‑nok ž.; mOdriansky mOdranský
MOdra nad Cirochou ‑y L ‑e ž.; MOdran CirošskoMOdran ‑a mn. ‑ia m.; MOdrianka CirošskoMOdrianka ‑y ‑nok ž.; mOdriansky cirošskomOdriansky
mOdranský, mOdriansky; modranská, modrianska keramika
MOdrany ‑rian L ‑och m.mn.pomn.; MOdranec ‑nca m.; MOdrianka ‑y ‑nok ž.; mOdriansky
mOdrastý; mOdrasto prísl.
mOdravý; mOdravo prísl.
mOdridlo ‑a ‑diel s.
mOdrieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.; mOdrieť sa
mOdrina ‑y ‑rín ž.
mOdro-biely (modrý a biely)
mOdrobiely (biely do modra)
mOdrota ‑y ž.
mOdrotlač ‑e ž.; mOdrotlačový
MOdrová ‑ej ž.; MOdrovčan ‑a mn. ‑ia m.; MOdrovčanka ‑y ‑niek ž.; mOdrovský
MOdrovka ‑y ž.; MOdrovčan ‑a mn. ‑ia m.; MOdrovčianka ‑y ‑nok ž.; mOdrovčiansky
mOdrozelený (zelený do modra)
MOdrý Kameň ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; MOdrokamenčan ‑a mn. ‑ia m.; MOdrokamenčanka ‑y ‑niek ž.; mOdrokamenský
mOdrý; mOdro prísl.; mOdrosť ‑i ž.; mOdrá ‑ej ž.; mOdré ‑ého s.
mOdul ‑u L ‑e mn. ‑y m.
mOdus ‑du m.
MOgadišo ‑a s. (hl. mesto); MOgadišan ‑a mn. ‑ia m.; MOgadišanka ‑y ‑niek ž.; mOgadišský
MOhamed ‑a m.
mOhamedán ‑a m.; mOhamedánka ‑y ‑nok ž.; mOhamedánsky; mOhamedánstvo ‑a s.
mOhár ‑u L ‑i m. (krmovina)
mOhutnieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.
mOhutný; mOhutne prísl.; mOhutnosť ‑i ž.
MOhykán ‑a m. (Indián); MOhykánka ‑y ‑nok ž.; mOhykánsky
mOhykán ‑a m.; posledný mohykán