bRAda -y brád ž.
1. zužujúca sa dolná časť tváre pod ústami: končitá, vysunutá b.;
podopierať si b-u i pren. nič nerobiť;
pren. má dve b-y podbradok
2. dlhé chlpy mužov na tejto časti tváre: mať (hustú) b-u, nechať si rásť b-u
3. dlhšia srsť na sánke kôz
4. kozia b. lúčna bylina so žltými kvetmi, bot. kozobrada Tragopogon
● expr.: ešte mu tečie → mlieko po b-e;
ležať, byť hore b-ou byť mŕtvy;
bRAdatý príd. majúci bradu (význ. 2, 3): b-á tvár
bRAdavičnatosť -i ž.: b. listov choroba
bRAdavičnatý príd. majúci bradavice: b-á koža na krku;
bRAdavka -y -viek ž. kužeľovitá vyvýšenina na niekt. orgánoch: prsné b-y
bRAdička -y -čiek ž. zdrob. k 1 (najmä u detí)
bRAkový príd.: b. tovar
bRAlisko -a -lísk s. zvel.
brána -y brán ž.
1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;
pren.: pred b-ami mesta pred mestom;
otvárajú sa b-y škôl začína sa škol. rok;
vstupná b. (napr. nákazy)
2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie
3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;
bránička -y -čiek ž. zdrob.
bránicový príd.;
bRAnkárka -y -rok ž.;
bRAnkársky príd.
bránkovisko -a -vísk s. šport. vymedzený a osobitne vyznačený priestor pre brankára
bránkový príd.: b-á čiara
bRAnnosť -i ž. k 2: dni b-i
bRAšnárstvo -a -tiev s. výr. a predaj kožených výrobkov;
bRAt -a mn. -ia m.
1. súrodenec muž. pohlavia: (ne)vlastný b., starší b.
2. označenie al. oslovenie muž. člena niekt. organizácií, ev. cirkvi, rehôľ: rehoľný b. fráter
3. príslušník toho istého al. príbuzného národa: naši slovanskí b-ia
4. zdravotný b. stredný zdravotnícky pracovník; ošetrovateľ
● medzi (nami) b-mi v priateľskom prostredí;
bRAť berie berú -ný/-tý nedok.
1. chytať rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať): b. knihu zo stola;
neber nič do rúk! b. dieťa na ruky, b. dievča do tanca;
b. liek užívať
2. zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím), odcudzovať, op. dávať: b. niekomu majetok;
bohatým b. a chudobným dávať;
b. niekomu prácu z rúk, jedlo od úst;
b. niekomu krv odoberať;
b. niekomu život vraždiť;
nik ti to neb-ie i pren. neupiera
3. (pravidelne) odoberať (za peniaze), kupovať: b. mlieko v mliekarni;
b. z družstva naturálie
4. prijímať ako svoje, do vlastníctva, dostávať, získavať: b. vysoký plat;
hovor. otec b-ie desaťtisíc má plat;
b. štipendium, b. úplatky;
keď dávajú, ber! kde na to b-š čas? nachádzaš;
hovor. kde, odkiaľ to b-š? kde si sa to dozvedel?
5. prijímať k sebe (do spoločnosti, do kolektívu ap.): b. študentov na byt;
b. deti so sebou (na výlet ap.)
6. odvádzať na zákl. zákona, rozhodnutia ap.: b. chlapcov na vojnu, b. vykrádačov do väzby
7. odnášať, strhávať so sebou: voda b-ie pôdu, vietor b-ie strechy;
neos. autá b-lo do priekopy
8. zaberať, reagovať: ryby b-ú chytajú sa na vnadidlo;
britva neb-ie neholí
9. chápať, rozumieť, vykladať si: (ne)b. niekoho, niečo vážne, doslova;
b. niečo na seba, osobne
10. hovor. b. na niekoho dvoriť niekomu
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A): b. koniec končiť sa;
b. skazu kaziť sa;
b. mieru niekomu zisťovať rozmery (u krajčíra ap.);
hovor. b. zákrutu stovkou rezať;
(ne)b. niečo na vedomie (ne)všímať si;
b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným;
b. ohľad, zreteľ na niečo, niekoho prizerať na niečo, niekoho;
b. do úvahy niečo prizerať na to;
b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho;
b. niekoho, niečo do ochrany, pod ochranu chrániť;
b. si niečo, niekoho na pomoc pomáhať si;
b. na seba podobu niečoho, niekoho premieňať sa;
hovor. b. niečo späť odvolávať
● b. si niekoho, niečo na → mušku;
b. niekoho na paškál dohovárať mu;
b. → rozum do hrsti;
b. → nohy na plecia;
b. dva schody naraz ponáhľať sa;
b. niekoho za → slovo;
expr. kričí, akoby ho na nože bral(i) veľmi;
b. si niečo k → srdcu;
kniž. b. niečo za → bernú mincu;
b. Božie meno nadarmo hrešiť;
kde nič nie je, tam ani smrť neb-ie;
b. niekoho na milosť odpúšťať mu;
b. niečo na ľahkú váhu zľahčovať;
expr.: čerti ho b-ú, zlosť ho berie jeduje sa;
nech ho parom, čert b-ie, čert ho ber! vyj. rezignáciu, ľahostajnosť;
bRAtovražda -y -rážd ž. zavraždenie brata;
pren. expr. vraždenie medzi príslušníkmi toho istého al. príbuzného národa ap.;
bRAtovražedný príd.: b. boj expr. občianska vojna
bRAtský príd.: b-á pomoc;
b-é národy, krajiny spriaznené;
b-é vzťahy priateľské;
bRAtsky prísl.;
bRAtstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. príbuzenský vzťah medzi bratmi
2. iba jedn. priateľstvo, družnosť: b. národov
3. spolok, organizácia, združenie: stredoveké náboženské b-á
opak. brávať -a
bRAvúrne prísl.;
bRAvúrnosť -i ž.
brázdička -y -čiek ž. zdrob.
bRAček ‑a mn. ‑ovia ‑ovci m.
bRAčekovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
bRAchiálny; bRAchiálne prísl.; bRAchiálnosť ‑i ž.
BRAcovce ‑viec mn.pomn.ž.; BRAcovčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAcovčanka ‑y ‑niek ž.; bRAcovský
bRAdáč ‑a mn. ‑i m. (človek)
bRAdáč ‑a ANmn. ‑e m. (pes)
bRAdavica ‑e ‑víc ž.; bRAdavička ‑y ‑čiek ž.
bRAdavka ‑y ‑viek ž.; bRAdavkový
bRAdlá ‑diel mn.pomn.s.
BRAdlo ‑a s.; bRAdliansky
bRAhman ‑a m.; bRAhmanský; bRAhmanstvo ‑a s.
bRAkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
bRAndy [‑re‑] neskl.s.ž.
bRAndža ‑e ž.
bránička ‑y ‑čiek ž.
bRAnkár ‑a m.; bRAnkárka ‑y ‑rok ž.; bRAnkársky príd.prísl.
bránkovisko ‑a ‑vísk s.
bRAnný; bRAnnosť ‑i ž.
BRAnovo ‑a s.; BRAnovčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAnovčanka ‑y ‑niek ž.; bRAnovský
brány brán mn.pomn.ž.
bRAšnárstvo ‑a ‑tiev s.; bRAšnár ‑a m.
BRAšov ‑a m.; BRAšovčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAšovčanka ‑y ‑niek ž.; bRAšovský
bRAt ‑a mn. ‑ia m.; bRAtský; bRAtsky prísl.
bRAť berie berú bral braný/bratý dok.nedok.; bRAť sa; bRAť si
bRAtanec, bRAtranec ‑nca m.; bRAtanček, bRAtranček ‑a mn. ‑ovia m.
bRAtať sa ‑á ‑ajú dok.nedok.
BRAtislava ‑y ž.; BRAtislavčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAtislavčanka ‑y ‑niek ž.; bRAtislavský
bRAtko V ‑u mn. ‑ovia m. (oslovenie)
bRAtovrah ‑a mn. ‑ovia m.
bRAtovražda ‑y ‑rážd ž.; bRAtovražedný
bRAtstvo ‑a ‑tiev s.
bRAv ‑a ANmn. ‑y m.
BRAväcovo ‑a s.; BRAväcovčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAväcovčanka ‑y ‑niek ž.; bRAväcovský
brávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
bRAvčovina ‑y ž.
bRAvo, bRAvó cit.
bRAvúra ‑y ‑vúr ž.; bRAvúrny; bRAvúrne prísl.; bRAvúrnosť ‑i ž.
brázda ‑y brázd ž.; brázdový; brázdička ‑y ‑čiek ž.
brázdiť ‑i ‑ia ‑zď/‑i! dok.nedok.
BRAzília ‑ie ž. (štát i hl. mesto); BRAzílčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAzílčanka ‑y ‑niek ž.; bRAzílsky
BRAzzaville [‑zavil] ‑u L ‑e m. (hl. mesto); BRAzzavillčan ‑a mn. ‑ia m.; BRAzzavillčanka ‑y ‑niek ž.; bRAzzavillský