Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zni��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zniekade,zniekadiaľ,zniekiaľ prísl. z nejakého neznámeho, neurčitého miesta, odniekadiaľ, odniekiaľ: Sliedil očami po celej ulici, či zniekade nejde. (Bod.) Poslal mu ich (chlapcov) zniekadiaľ z Bošáckej doliny. (Kuk.) Vôňa omamná sa niesla vzduchom zniekadiaľ. (Ráz.)

zniesť sa2, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok. (s kým, s čím, i bezpredm.) vyjsť dobre, vydržať v zhode s niekým, zhodnúť sa: Kolegovia, žijúci v úplnej zhode, nemôžu sa (pri kartách) zniesť. (Tim.) Ožeňte sa, keď sa nemôžete zniesť s deťmi. (Čaj.) Vari by sa nezniesol, keď sa znesie v cudzom dome? (Kuk.);
pren. (Teľacie) znesie sa aj so zemiakovou kašou (Karv.) je dobré;

nedok. znášať sa2

znikade,znikadiaľ,znikiaľ (zastar. i znikiaď) prísl. z nijakého miesta, odnikade, odnikadiaľ, odnikiaľ: Znikade nedochádza údiv. (Hviezd.) Nevidno znikadiaľ hroziť nám nešeredné bralá. (Kuk.) Niet mu znikiaľ spolublížnej lásky. (Vaj.) Sme znikiaď. (Dobš.)

žnica, -e, -žníc (zried. i žnička, -y, -čiek) žen. r.

1. žatevná robotníčka, ktorá zberá za koscom pokosené obilie: V stopách jeho žnica mladá srpom zbožie podberá. (Ráz.-Mart.) Od dvora prenikal do izby spev žencov a žničiek. (Vaj.)

2. žena, ktorá žne (napr. trávu kosákom): (Videl) žnicu, ktorá zasa smelo si ostrí kosák. (Kuk.)

zničený príd. m.

1. privedený navnivoč, spustošený, znivočený. z. kraj;

2. expr. duševne al. telesne podlomený, utrápený, znivočený;
zmorený. Stojí vo dverách bledá, zničená. (Kuk.) Ľudia behali po dedine popodlamovaní, zničení, zúfalí. (Fr. Kráľ) zničene prísl. skleslo, utrápene: z. vzdychať (Tim.)

zničiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) spôsobiť zánik, koniec, skazu niekoho, niečoho, priviesť navnivoč, zahubiť;
veľmi pokaziť, skaziť, poškodiť: požiar zničil les, mráz zničil úrodu;
z. bacily;
z. hmyz;
z. zbrane;
existenčne z. niekoho;
Znič ho, kulaka, vyžeň ho z obce i z okresu
(Tat.) priprav ho o existenčné podmienky;
z. nepriateľa poraziť;
Máme štyri výstrely, nimi zničíme štyroch (Jégé) zabijeme.

2. expr. (koho) duševne al. telesne podlomiť, utrápiť, usužovať: Mňa to umorí, mňa to zničí. (Tim.) Choroba ho zničila, vyzerá ako starec. (Tat.) Toto povolanie ma celkom zničilo. (Al.)

3. (komu čo) pokaziť, prekaziť, zmariť: z. radosť, nádej niekomu;
z. kariéru niekomu

|| zničiť sa

1. spôsobiť si skazu, zánik, znivočiť sa: hospodársky sa z.;

2. expr. podlomiť si zdravie, duševne al. telesne sa utrápiť, usužovať sa

zničiteľný príd. m. ktorý sa dá zničiť, ktorý podlieha zničeniu: hmyz je z.;
z-á zbraň

zničujúci, -a, -e príd. m. ničivý, ničiaci, drvivý, zdrvujúci: zničujúca porážka (Tat.);
zničujúci humor (Heč.);
Ondreja Šimčiska stihlo čosi zničujúce. (Ondr.);

zničujúco prísl.: t. kritizovať niekoho

zniekoľkonásobiť, -í, -ia dok. (čo) niekoľkonásobne zmnožiť, zväčšiť, zviacnásobiť: z. hektárové výnosy;
Oravská priehrada zniekoľkonásobila počet oravských koní.
(Mňač.)

|| zniekoľkonásobiť sa s tať sa niekoľkonásobne väčším, niekoľkonásobne sa zväčšiť: zisky z kolónií sa zniekoľkonásobili

zniesť, zhnetie, zhnetú, zhnietol, zhnetený dok. (čo) zmiesiť, stlačiť poddajnú látku, sformovať z nej niečo: z. hlinu, cesto

zniesť, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok.

1. (čo) nosením zhromaždiť na jedno miesto, znosiť;
sústrediť: Zniesli ich (nádoby) pred dom. (Kuk.) Zneste všetky divoké muziky sveta tu na Kysuce. (Jil.) Všetko by bol materi zniesol, ale v dome ničoho nemali. (Taj.);
pren. To je kliatba, ktorú zniesli na ramená mocných jednoduchí ľudia (Jaš.) ktorou prekliali mocných. Zniesliže by rečí na nevestu: vraj pila (Hviezd.) ohovorili by ju.

2. (čo, koho) priniesť, odpraviť zhora dolu. Zniesli z povaly tú starú posteľ. (Letz) Fľašu vína, čo bola pripravená, zniesol dolu. (Zúb.) Ak je živý, znesieme ho dolu. (Švant.) Zniesli ju do voza, kde ju položili na otep slamy. (Jégé)

hovor. z. niekoho z tohto sveta (zo sveta) zabiť, zmárniť niekoho;
hovor. z. niekomu (aj) to modré (belasé) z neba, z. niekomu (aj) hviezdy z neba vyhovieť niekomu vo všetkom, urobiť pre niekoho všetko;

3. (čo) vypustiť vajce z vajcovodu (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepka, hus, kukučka zniesla vajce;

4. (čo, koho) (často v zápore) (ne)vydržať, (ne)strpieť;
(ne)vystáť: (ne)zniesť pohľad na niečo, na niekoho;
tráva znesie sucho;
Papier znesie všetko.
(Mňač.) Morfiové injekcie neznesiem. (Jégé) Drak nepije viac než znesie. (Chrob.) Naozaj neznesiem také ženy straky rapotavé. (Laz.)

|| zniesť sa1 pomaly sa spustiť zhora nadol, zvoľna klesnúť;
zletieť: vták zniesol sa na zem;
lietadlo sa znieslo dolu;
Kŕdeľ divých husí zniesol sa pomaly na dvor.
(Janč.) (Polan) zniesol sa hlboko do fotela. (Fr. Kráľ);
pren. Po refréne sa zniesla búrka potlesku (Sev.) zaznel veľký potlesk;

pren. zvoľna nastať, pomaly prísť;
zavládnuť: noc, tma sa zniesla na kraj;
Večer sa zniesol nad hory.
(Hor.) Dobrá nálada sa na nás zniesla (Bedn.) Driemota sa zniesla na stôl. (Jaš.);

hovor. z. sa zo sveta zabiť sa, zmárniť sa;

nedok. znášať sa1

zni, znie, znejú, rozk. znej nedok.

1. zvukove sa prejavovať, zaznievať, zvučať, ozývať sa: hlas, hudba, spev, plač, volanie, stonanie znie;
zvon, siréna znie, tón znie, klavír znie;
povel znie;
celý dom znie smiechom
je plný smiechu;
pren. Ešte posiaľ mu znel v ušiach prípitok pána riaditeľa (Fr. Kráľ) dosiaľ si naň živo spomínal. V duši iba jeden hlas znel plným zvukom: Sirota moja, akože ťa nechám? (Taj.) iba na jedno sa myseľ, city sústreďovali.

2. prejavovať sa v reči (obyč. o citoch, pocitoch, náladách): V jej hlase znie žiaľ. (Kuk.) Láska znie zo slov tvojich, dievča verné. (Vaj.);
v slovách znela výčitka;

3. pôsobiť nejako, vyznievať nejako (o reči, slovách ap.): zpráva znie neuveriteľne;
znie to čudne;
Napomenutie však znelo ako väzenie.
(Rys.) Vcelku dámska kritika neznela neprajne. (Vaj.) List znel Albertovi ako nekrológ. (Zván) To, čo napísal Puškin pred sto rokmi, znie dnes novou silou. (Jes-á)

4. mať istý zmysel, vyjadrovať niečo. Akože zneli účty ohľadom osvetlenia? (Jes.) List znel na jej matku (Vaj.) bol adresovaný. Rozsudok znel na stratu oboch rúk. (Zúb.) „Či je gazda doma?“ „Nie sú,“ znela odpoveď z chyže. (Taj.);
veta, rovnica správne znie takto má takúto podobu

žnievať p. žať

znihilizovať (star. i znihilovať), -uje, -ujú dok. (čo, koho) odmietnuť, poprieť, neuznať: z. význam umeleckého diela;
Chcel ho (vorčiaka) znihilovať, ako pred chvíľou Komára.
(Urb.)

znik, -u muž. r. kniž. zastar.

1. v spojení do z-u úplne, celkom: Vyfajčil (cigaretu) do zniku. (Taj.) (Povíchrica) všetko zdlávi až do zniku. (J. Kráľ) Skosilo celé pluky až do zniku. (Jes-á)

2. zried. v spojení ani z-u ani chýru, ani zdania: Prezriem — ani zniku po všetkom. (Ráz.)

zniknúť, -ne, -nú, -kol dok. kniž. zastar. zaniknúť, zmiznúť: (Každý pozemšťan) za obzor zájde, znikne vo tôňach hlbín. (Hviezd.) Ak zniknem, zomriem, ak nezniknem, budem ďalej žiť. (Taj.)

znitovať [vysl. -ny-], -uje, -ujú dok. tech. (čo) spojiť nitmi: z. pancier, z. plech nitovačkou;
znitované pásiky kovov

znivelizovať, -uje, -ujú dok. (čo, koho) vyrovnať rozdiely, priviesť na jednu úroveň, na jednu hladinu;
zaviesť rovnosť: z. pozemok;
z. mzdy;
z. všetko osobné, individuálne;
z. pracovníkov;
Vypreparujeme zo seba všetko živé, zvedavé, hľadajúce a objavujúce a zostanú v nás znivelizované schémy.
(Mráz.)

znivelovať, -uje, -ujú dok. (čo) odmerať, určiť výškové rozdiely, urobiť nivelizáciu, nivelovať

žnivo, -a stred.

1. úroda obilia;
obilniny: Hrdlačí, mal tiež hojnosť žniva. (Hviezd.)

2. zastar. (mn. č. obyč. v žnivá) žatva: Tomu iba kosa krivá, kto v budúce verí žnivá. (Horal) Nášho panstva žnivo už sa dokončilo. (Pal.)

znivočený príd. m.

1. privedený navnivoč, spustošený, zničený. znivočené kraje Slovenska (Novom.);
les celkom znivočený (Laz.);
znivočené Kysuce (Jil.);

2. expr. duševne al. telesne podlomený, zničený, utrápený. znivočení rodičia (Fr. Kráľ) Júlia bola taká znivočená, že nepochopovala vôbec, čo vraví. (Tim.);
znivočené pľúca (Taj.) napadnuté chorobou;

znivočene prísl. skleslo, oslabene, zničene: z. hovoriť

znivočiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) priviesť navnivoč, spôsobiť skazu, zánik niečoho, niekoho, zničiť: z. (si) šaty;
vojna znivočila krajinu, oheň znivočil dedinu;
hospodársky z. niekoho;
Nič sa my nebojíme, keď sme telo jedno, čo nás i znivočia — veď padneme vedno
(J. Kráľ) čo nás i zabijú.

2. expr. (koho) duševne al. telesne podlomiť, utrápiť, zničiť: Bolesť za synom ju išla znivočiť. (Heč.) Vás rozlúčenie znivočí. (Sládk.)

3. zried. (komu čo) pokaziť, prekaziť, zmariť: z. nádej niekomu

|| znivočiť sa

1. spôsobiť si skazu, zánik, zničiť sa: hospodársky sa z.;
Ranou vlastnou sa znivočí
(Sládk.) zabije.

2. expr. duševne al. telesne sa utrápiť, usužovať sa, zničiť sa: Znivočíš sa ako ja. (Žáry)

Naposledy hľadané výrazy

1. zni��i�� v Slovníku slov. jazyka