Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „syn” v Slovníku slovenského jazyka

syn, -a, 5. p. i synu, mn. č. -ovia (nár. i -ia) muž. r.

1. dieťa, priamy potomok mužského pohlavia: mať s-a, porodiť s-a;
prvý, prvorodený s.
najstarší;
vlastný, nevlastný, adoptovaný s.;
Vzali si mňa, vzali za syna rodného
(Chal.) prijali za svojho;
náb. (jednorodený) Syn Boží, Syn človeka o Kristovi;
bibl. márnotratný s. ktorý premárnil svoj majetok, pren. o ľahkomyseľnom, márnotratnom mladom človeku

Aký otec, taký syn prísl. syn má vlastnosti otca.

2. expr. príslušník, člen nejakého spoločenského celku: s. národa, ľudu;
V tieni času zjavil sa tu Ján Kollár, syn Mošoviec.
(Škult.)

3. človek so svojimi vlastnosťami typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije, dieťa: s. novej doby, nového času, nového ducha;
Aké rozpomienky viažu syna týchto dolín k môjmu kaštieľu?
(Vaj.);
s. pusty (Vaj.) Maďar;
bibl. s-ovia sveta svetácki, chytrácki ľudia;
s-ovia tmy hriešnici, zatratenci

Kto sa odváži siahnuť na mňa, je v tej chvíli synom smrti (Hruš.) zabijem ho, umrie.

4. fam. v spojení syn môj oslovenie používané staršími al. nadriadenými osobami voči mladším muzom, chlapcom, šuhaj: Jaj, syn môj, kdeže si sa ty tu vzal, veď tu ani vtáčka, ani letáčka nevídať. (Bedn.) A kto ti to povedal, syn môj, že budeš naším zaťom? (Kuk.)

5. vulg. psi syn, sukin syn nadávka: No však uvidíme, psí synia, kto z koho. (Pláv.) Hej, sukin syn, a či ty ešte nevieš, že kulakov niet? (Štítn.);

synček, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr. ;

synáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia muž. r. zdrob. hypok. k 1, 4

synchronický,synchronicky p. synchrónny

synagóga, -y, -góg žen. r. židovská modlitebňa

synagogálny príd. m.

synak, -a/-nka, zried. i synok, -nka, 5. p. i synku, synko, mn. č. synkovia muž. r. expr.

1. syn: By synak znal, že v opateru matky vplul opäť. (Hviezd.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Učil sa na doktora jeden ich synakštvrtý rok. (Taj.) V širokom náručí niesol si trojročného synka. (Fr. Kráľ) Jak malého synka ma v ňom kolembali. (Horal) Výnimku tvorili richtárovi synkovia. (Vans.);
zemiansky synok (Kuk.);
v oslovení: Nesmúť toľko! Ži, synak, mne je dobre. (Vaj.) Čo si tak zdurený, Janíčko, synak môj? (J. Kráľ) Synku, dnes vyberieme sa na dva dni. (Taj.)

2. chlapec, mládenec, mladík, čeľadník, šuhaj: Matej Rafikovie nie je už sedliacky synak. (Kuk.);
gazdovský synak (Tomašč.);
Ako sa ten synak, čo u vás slúži, volá? (Ráz.-Mart.) V tomto tajnom spolku boli meštiacki synkovia. (Vaj.);
v oslovení: Tebe, synku, pomôže voda. Víno je len pre starších ľudí. (Al.) Ale ťa, synku, narástlo kus. (Kuk.) Vitaj, drahý synak, jará šuhajina. (J. Kráľ) Ja som ti, synak, nebol zaľúbený ani za mladi. (Laz.) To musí byť, synko, čosi súceho. (Kuk.) Nie tak, synko môj, neprenáhli sa. (Kal.)

synandria, -ie žen. r. bot. nenormálny zrast, zrastenie tyčiniek (prašníkov)

synantrop, -a, mn. č. -y muž. r. zool. zviera, hmyz žijúci (-e) na miestach ľudského obydlia;

synantropný príd. m.: s-á mucha, s. hlodavec

synátor, -a muž. r. hovor. žart. i pejor. syn: Prišli opáčiť, ako sa vedie tuto kútnici a synátorovi. (Hruš.) Putoris sa dozvie, čo milý synátor u Jahodov stvára. (Kuk.) Môj synátor, odkedy ho naúča akýsi úderník, rozstrihal mi všetky rodokapsy. (Gab.)

synček p. syn

synchondróza, -y žen. r. anat. chrupkové spojenie medzi kosťami

synchrocyklotrón, -u muž. r. fyz. druh cyklotrónu, v ktorom sa počas jedného cyklu mení i frekvencia i magnetické pole, fázotrón

synchrofázotrón, -u muž. r. fyz. to isté, čo fázotrón, synchrocyklotrón

synchrónia [vysl. -nya], -ie žen. r. zhodnosť, paralelnosť v čase, súčasnosť;
časové porovnanie al. pozorovanie javu z hľadiska jeho súčasného stavu, synchrónnosť (op. diachrónia): jazyková s.

synchronistický [vysl. -nysty-] príd. m. zachycujúci a opisujúci dej, dianie v súčasnosti: s-é dejiny

synchronizácia [vysl. -ny-], -ie žen. r. spájanie dvoch javov, dejov do jednej a tej istej časovej roviny, paralelnosť dvoch dejov v čase;

film. dopĺňanie filmu zvukom tak, aby sa kryli podľa skutočnosti;

tech. uvedenie dvoch strojov, súčiastok stroja do súčasného chodu;

synchronizačný príd.: tech. s-é zariadenie;
aut. s-á spojka

synchronizmus [vysl. -ny-], -mu muž. r. časová zhoda dvoch al. viacerých javov al. procesov;

tech. súčasný chod dvoch zariadení, strojov

synchronizovať [vysl. -ny-], -uje, -ujú dok. i nedok. (čo s čím) spojiť, spájať, uviesť, uvádzať do časovej zhody (nejakú činnosť s inou činnosťou);
tech., aut. synchronizovaná rýchlostná skriňa majúca synchronizačnú spojku;

film. pripojiť k filmu zvukový pás tak, aby sa optický obraz presne doplňoval zvukom

synchrónny i synchronický príd. m. prebiehajúci, dejúci sa súčasne, paralelne: synchrónne pohyby;
s. výskum (jazyka);
synchronické hľadisko;
synchronická jazykoveda
;
tech. synchrónny motor ktorého obrátky sa zhodujú s magnetickými zmenami vo vinutí motora;

synchrónne i synchronicky prísl.: otáčať sa, pohybovať sa s.;

synchrónnosť, ti žen. r. synchrónia

syncytium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách stred. biol. súbunie;
útvar, ktorého protoplazma nie je rozčlenená na jednotlivé bunky a ktorý obsahuje mnoho jadier

syndaktylia, -ie žen. r. biol., lek. vrodené zrastenie, zrast prstov (na rukách al. nohách) al. kopýtok u niektorých zvierat (napr. svíň)

syndik i syndikus [vysl. -dyk-], -a, mn. č. -ovia muž. r. úradník vybavujúci agendu určitej korporácie (syndikátu)

syndikalizácia [vysl. -dy-], -ie žen. r. ekon. organizovanie hospodárskeho podnikania vo forme syndikátu

syndikalizmus [vysl. -dy-], -mu muž. r. malomeštiacky, poloanarchický smer v robotníckom hnutí niektorých európskych krajín, odmietajúci akékoľvek štátne zriadenie a politické strany (i robotnícke);

syndikalista, -u, mn. č. -i muž. r. prívrženec, stúpenec syndikalizmu;

syndikalistický príd. m.: s-é názory, s-á úchylka

syndikát [vysl. -dy-], -u muž. r.

1. združenie kapitalistických monopolov;

2. názov niektorých európskych odborových združení, odborových organizácií;

syndikátny príd. m.: s. aparát, s-e spory

syndikus p. syndik

Naposledy hľadané výrazy

1. syn v Slovníku slov. jazyka