hu, hú cit.
huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu
2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia
● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
expr. → bláznivé h-y pojedol;
hubárka -y -rok ž.;
hubársky príd.: h-a vášeň;
h-a poradňa
hubato prísl.;
hubatosť -i ž.
hubertusový príd.
hubica -e -bíc ž. dýza;
hubicový príd.
hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy
hubiteľka -y -liek ž.
hubka -y -biek ž. zdrob.
hubový1 príd.: h-á polievka;
huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);
pren. expr. h. ľudí proti sebe podpichovať do nenávisti
hudba -y -dieb ž.
1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
učiteľ h-y
2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.
● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;
hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo
hudobne prísl.: h. nadaný;
hudobníčka -y -čok ž.;
hudobnícky príd.: h-e povolanie
hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba
hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo
hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy
hudobnosť -i ž.
hudobnovedný príd. týkajúci sa hud. vedy
húfik -a m. zdrob.
húfne prísl.: h. hynúť
huhňavo prísl.: h. rozprávať;
huhňavosť -i ž.
1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy
húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu
húkavo prísl.
dok. húknuť -e -u -kol
hukotavo prísl.
hukotavý príd. hukotajúci, hučiaci: h. potok;
hulákať -a nedok. expr. hlasno spievať, vykrikovať: h-nie opilcov
humanistický príd.: h-á literatúra;
h. prístup;
humanisticky prísl.
humanistka -y -tiek ž.;
humanitárny príd. zameraný na zákl. záujmy a potreby človeka: h-a pomoc Bosne, bezdomovcom
humanitný príd. týkajúci sa (ľudskej) spoločnosti, spoločenský: h-é vedy
humanizmus -mu m.
1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia
2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;
humánne prísl. k 1;
humánnosť -i ž.
humnový príd.;
humoristický príd. obsahujúci humor: h. príbeh, časopis;
humoristicky prísl.
humoristka -y -tiek ž.;
humorne prísl.;
humornosť -i ž.
humusový príd.
huňato prísl.;
huňatosť -i ž.
huncútik -a mn. -ci m. zdrob. zjemn.
huncútsky príd. i prísl.: h. chlapec;
h. sa usmievať;
opak. hundrávať -a
hundravo prísl.;