Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hra” v Slovníku slovenského jazyka

hra, -y, hier žen. r.

1. činnosť pre zábavu, pobavenie al. osvieženie, hranie sa: detská hra, spoločenská, hazardná hra, hra o peniaze, hra na zbojníkov, hra na slepú babu, kniž. hra v šachy, v karty

hrať vysokú hru mať ďalekosiahle al. nebezpečné zámery;
hrať dvojakú hru rozvíjať činnosť, mať zámery na dve strany;
vidieť niekomu do hry poznať jeho zámery;
hra s ohňom nebezpečné počínanie;
ľúbostná hra milkovanie;

2. zaujímavý, nápadný zjav, úkaz;
život, živý pohyb: hra prírody, hra farieb;
slovná hra
nápadné, vtipné zoskupenie slov;
hra bleskov (Sládk.);
hra lúčov (Jes.);
ohnivá hra krvi (Vaj.) bujnosť, vášnivosť

hra osudu o náhodných, nepredvídaných udalostiach v živote človeka;

3. divadelný kus, dráma: divadelná, rozhlasová hra, veršovaná hra, klasická, antická hra;

4. výkon, činnosť, vystupovanie herca na javisku: dobrá, majstrovská hra herca;

5. prednes na hudobnom nástroji: hra na husliach, na klavíri, na organe;

6. šport. pretekanie sa s loptou, s pukom ap. podľa istých pravidiel: dobrá, slabá hra útočníkov;
loptové hry;
olympijské hry
medzinárodné športové preteky s dlhou tradíciou;

7. šport. vymedzený úsek športových pretekov, set, zápas;

kart. jedno zahratie: vyhrať, prehrať prvú, poslednú hru;

8. hovor. hra na burze špekulovanie s cennými papiermi a valutami;

herný príd. m.: h. plán;
div. h-é úlohy, h-é obdobie;
h. fond

hrab, -a muž. r. druh listnatého stromu;
bot. h. obyčajný (Carpinus betulus);

hrabový príd. m.: h-é drevo, h-á hora

hrabáč, -a muž. r.

1. kto hrabe hrabľami;

2. pejor. lakomec, hraboš: on, držgroš a hrabáč (Vaj.);

hrabáčka, -y, -čok žen. r. k 1

hrabačka, -y, -čiek žen. r.

1. hovor. hrabanie sena, mládze ap.;
obdobie hrabania: h. sena;

2. stroj na hrabanie sena, obilia ap.

hrabanica, -e, -níc žen. r. (obyč. v mn. č.) pohrabané ostatky sena al. obilia

hrabanisko, -a, -nísk stred. miesto, kde sa hrabe

hrabanka, -y žen. r. opadané lístie používané ako stelivo pod statok: lesná h.

hrabať, -e, -ú nedok.

1. (čo i bezpredm.) zhŕňať, zhrabovať hrabľami: h. seno, obilie, lístie ap.

Každé hrable k sebe hrabú (prísl.) každému ide predovšetkým o jeho vlastný osoh.

2. pejor. (čo i bezpredm.) chamtivo zhromažďovať, zhŕňať peniaze, majetok: h. peniaze (Tat.);
boháč hrabal zlato (Bend.);
Zo všetkého hrabal zisk. (Vám.);
hrabe len pre seba (Urb.);
Zdierali ste a hrabete ďalej. (Fr. Kráľ)

3. (bezpred. i čo) ryť, rozrývať zem, kutať, obyč. nohami (o niektorých zvieratách, najmä o koňoch a sliepkach): Kone zaprskali a začali hrabať suchú zem. (Tim.) Sliepky v záhrade hrabú. (Šolt.) Pes hrabal pri dverách. (Barč) Žrebce hrabali sneh. (Vaj.)

Ani kura darmo nehrabe (prísl.) každá práca zasluhuje odmenu. Každá kura sebe hrabe (prísl.) každému ide predovšetkým o vlastný osoh.

4. expr. (v čom) rozhŕňať, prehadzovať, hrabať sa: O chvíľu si rozčúlene hrabal vo vlasoch. (Jégé) Colník hrabe v kufroch. (Lajč.);

opak. hrabávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 hrabnúť, k 2 zhrabnúť, k 1 i pohrabať

|| hrabať sa hovor.

1. expr. s námahou, nemotorne ísť, liezť niekam: Vycedili kalíšky, zaplatili a hrabali sa von. (Zgur.) Ondrej ťažko hrabal sa na kozla. (Vaj.) Kde (kam) sa hrabe? Čo si to trúfaš? (obyč. výsmešne)

2. (v čom) prehŕňať sa, hľadať v niečom: h. sa v knihách, v starých listinách, v papieroch ap.;
Začne si hrabať v hlave.
(Heč.) Vy sa teda hrabete v cudzích taškách! (Karv.);
pren. expr. h. sa v ranách (Smrek) uvažovať, rozmýšľať, hovoriť o nich;
h. sa v rozpomienkach (Letz) spomínať

hrabavce, -ov muž. r. mn. č. zool. čeľaď vtákov, ktoré si potravu hľadajú hrabaním v zemi (Calliformes)

hrabavý príd. m.: h-á hydina ktorá hrabe;
h-é nohy uspôsobené na hrabanie

hrabec, -bca muž. r. menší, mladý hrab

hrabina, -y, -bín žen. r.

1. hrabová hora, hrabový porast;

2. hrabové drevo

hrabivec, -vca muž. r. pejor. ziskuchtivý, chamtivý človek, lakomec, ziskuchtivec

hrabivý príd. m. pejor. ziskuchtivý, chamtivý: h-é ruky, h-í ľudia;

hrabivo prísl.;

hrabivosť, -ti žen. r.

hrabkať, -á, -ajú nedok. expr. (čo) jemne, zľahka hrabať: Hrabkala (papečkom) zem spopod kríčka. (Vans.)

hrabky, -biek žen. r. pomn.

1. hrabličky na pberanie lesných plodov (hlavne čučoriedok a brusníc): Nadloží (medveď) dlabu odspodku a chraprovno do pysku ako nejakými hrabkami. (Ráz.)

2. zariadenie v podobe dlhozubých hrablí, pripevnené na kose pri kosení obilia, hrablice: kosa s hrabkami (Kuk.)

hrable, -lí žen. r. pomn.

1. nástroj, náradie na hrabanie sena, obilia ap.: drevené, železné h.

Každé hrable k sebe hrabú (prísl.) každému ide predovšetkým o vlastný prospech.

2. priehrada na rieke na zachytávanie plaveného dreva;

hrabľový príd.: tech. h. dopravník, h. nakladač;

hrabličky, -čiek žen. r. pomn. zdrob.

hrablice, -líc žen. r. pomn. kraj. zariadenie v podobe dlhozubých hrablí, pripevnené na kose pri kosení obilia, hrabky (Vaj.)

hrablisko, -a, -lísk stred. rukoväť na hrabliach

hrabnúť, -ne, -nú, -bol dok.

1. pri hrabaní hrabľami urobiť jeden pohyb;

2. expr. (za čím, po čom, kam) prudko siahnuť: Vždy hrabne za škvarkou. (Kuk.) Zabrnčí telefón. Hrabne po ňom ľavou rukou. (Pláv.) Hrabol do knižnej police i vyňal za náruč kníh odtiaľ. (Urbk.)

3. pri hrabaní nohou urobiť jeden pohyb: Hrabnú pravou nohou. (Urbk.);

nedok. hrabať

hraboš, -a, mn. č. -e muž. r.

1. poľná myš;
zool. h. poľný (Mierotus arvalis);

2. (mn. č. -i) pejor. lakomec, hrabivec: hraboši groša (Pláv.);
Zo strýka sa stával hraboš. (Tat.)

hrabový p. hrab

hráč, -a muž. r.

1. účastník zábavnej spoločenskej hry (napr. v karty): hazardný, falošný h.;

2. kto hrá v nejakom športe, napr. vo futbale, v hokeji ap.;

3. hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: orchestrálny, koncertný h.;

hráčka, -y, -čok žen. r.;

hráčsky príd. m. i prísl. : h-a náruživosť, vášeň

hrach, -u muž. r.

1. druh strukoviny a jej plod: zelený, lúpaný h.;
bot. h. siaty (Pisum sativum);
slzy ako h-y
veľké;
pren. Tu z očí jej dva veľké hrkli hrachy (Hviezd.) veľké slzy

akoby hrach na stenu hádzal márne, zbytočne, nadarmo (hovoriť);
Nechce sa mu hrach na stenu hádzať (Kuk.) zbytočne, nadarmo hovoriť. Vo víre vlastných slov si odrazu uvedomil, že je to len hádzanie hrachu na stenu (Urb.) zbytočné reči. Ženine reči padali na neho ako hrach na stenu (Hor.) nemali účinku. Vie hovoriť, akoby h-om sypal veľmi dobre;
hovor. niet kde h-om (h-u) hodiť je tesno, preplnené;
hovor. má sa ako h. pri ceste zle;
hovor. žart. : Lotor, ty musíš byť všade, i kde tri hrachy v hrnci vreli (Kuk.) pri každej nezbednosti. Vraj mi čerti hrach na tvári mlátili (Kuk.) o rapavom človeku;
niekomu hrach na chrbte mlátiť buchnátovať, biť po chrbte;

2. jedlo pripravené z hrachu;

hrachový príd. m.: h-á kaša, h-á polievka z hrachu;

hrášok, -ška/-šku i hráštek, -a muž. r.

1. zdrob. drobný hrach, drobné zrnko hrachu;

2. mladý zelený hrach (plody);

hráškový príd. m.

1. z hrášku: h-á polievka;

2. zried. zelenej farby ako hrášok: h-á šatka (Krno)

hrachokaz, -a, mn. č. -y muž. r. chrobák, škoda hrachu;
zool. h. tmavý (Bruchus pisorum)

Naposledy hľadané výrazy

1. hra v Slovníku slov. jazyka