zurkot -u m. zurkotanie: z. bystriny
zurkotavo prísl.
zurkotavý príd. zurčivý, žblnkotavý: z. potok, z-é vlny;
zurvalec -lca m. expr. bitkár; nezbedník, samopašník: malý z.;
zurvalsky prísl.
zurvalský príd.;
zurčivo prísl.
zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;
zúrivosť -i ž.
zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i
2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli
3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu
// zúrokovať sa zúročiť sa
zúročiteľnosť -i ž.
zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;
// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;
nedok. zúročovať
nedok. zúročovať sa
žurnalista -u m. novinár;
žurnalisticky prísl.
žurnalistický príd.: ž. štýl;
zurkot ‑u m.
zurkotavý; zurkotavo prísl.
zurkotať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑oc/‑taj! ‑tal ‑cúc/‑tajúc dok.nedok.
zurvalec ‑lca m.; zurvalský; zurvalsky prísl.
zurážať ‑a ‑ajú dok.
zurčať ‑í ‑ia dok.nedok.
zurčivý; zurčivo prísl.
zúradovať ‑uje ‑ujú dok.
zúrivec ‑vca m.
zúrivý; zúrivo prísl.; zúrivosť ‑i ž.
zúriť ‑i ‑ia dok.nedok.
zúrodniť ‑í ‑ia dok.
zúrodňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zúrokovať ‑uje ‑ujú dok.; zúrokovať sa
zúročiť ‑í ‑ia dok.; zúročiť sa
zúročovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zúročovať sa
žurnalistika ‑y ž.; žurnalista ‑u m.; žurnalistka ‑y ‑tiek ž.; žurnalistický; žurnalisticky prísl.
žurnalizmus ‑mu m.
žurnál ‑u L ‑e mn. ‑y m.; žurnálový
žúr ‑u m.