trhací príd. určený na trhanie; umožňujúci trhanie: t. stroj;
t-ie účinky trhavé
trhanka -y -niek ž.;
trhanský príd.
trhavinový príd.
trhavo prísl.: t. vzdychať trhano;
trhavosť -i ž.
trhať nedok.
1. (prudko) mykať, šklbať, potrhávať: t. celým telom, pes t-á reťazou;
neos. v ušiach ho t-á cíti prerušovanú bolesť
2. násilne oddeľovať, driapať, šklbať: t. papier, t. niečo na kusy;
t. pančuchy drať;
pren. t. rozhovor, myšlienky, spánok prerušovať
3. s námahou vyťahovať, vytŕhať: t. burinu, t. konope, t. zuby
4. oberať (význ. 1); zbierať: t. ovocie zo stromu;
t. kvety
5. násilne rozrušovať, roztŕhať: t. skaly, granáty t-jú zem;
pren. to t-á uši, nervy rušivo pôsobí na uši, na nervy
trhanec ‑nca m.
trhaný; trhane, trhano prísl.
trhavina ‑y ‑vín ž.; trhavinový
trhavý; trhavo prísl.
trhač ‑a mn. ‑i m.živ.
trhač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
trhačka ‑y ‑čiek ž.
trhák ‑a m.
trháreň ‑rne ‑í ž.