plnený príd. naplnený niečím (obyč. plnkou): p-á paprika
plniarenský príd.
opak. plnievať -a
opak. plnievať sa
plniť nedok.
1. robiť plným, napĺňať: p. poháre (mliekom), p. fľaše (vínom)
2. vpravovať (obsah) do obalu; tým pripravovať: p. víno do fliaš;
p. klobásy, jaternice
3. uskutočňovať, realizovať, spĺňať: p. sľuby, záväzky;
p. plán;
práv. p-nie povinnosť realizovať istý záväzok;
// plniť sa
1. stávať sa plným, napĺňať sa: nádrž sa p-í (vodou);
sieň sa p-la poslucháčmi
2. uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa: túžby, plány sa mu začali p.;
plnohodnotne prísl.;
plnohodnotnosť -i ž.
plnohodnotný príd. kt. má plnú hodnotu, kvalitný: p-á strava;
p-é literárne dielo;
plnokrvne prísl. k 2: herec p. stvárnil postavu;
plnokrvnosť -i ž.
plnokrvník -a mn. N a A -y m. plnokrvný kôň: anglický p.
plnoletosť -i ž.: dosiahnuť p.
plnoletý príd. kt. má zákonom určený vek potrebný na svojprávnosť (18 r.), op. maloletý: p-á osoba;
plnoprávne prísl.;
plnoprávnosť -i ž.
plnoprávny príd. kt. má všetky náležité práva: p. občan;
plnosť -i ž.: p. hlasu;
p. tváre
plnovýznamový príd. kt. má plný význam: lingv. p-é slová
plnoštíhly príd. kt. má štíhlu a pritom plnšiu postavu: p-a žena
plniareň ‑rne ‑í ž.; plniarenský
plnievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
plniteľný; plniteľne prísl.; plniteľnosť ‑i ž.
plnič ‑a m.
plnička ‑y ‑čiek ž.
plnka ‑y ‑niek ž.
plnohodnotný; plnohodnotne prísl.; plnohodnotnosť ‑i ž.
plnokrvník ‑a ANmn. ‑y m.
plnokrvný; plnokrvne prísl.; plnokrvnosť ‑i ž.
plnoletý; plnoletosť ‑i ž.
plnometer ‑tra L ‑i mn. ‑e m.
plnoprávny; plnoprávne prísl.; plnoprávnosť ‑i ž.
plný; plno, plne prísl.; plnosť ‑i ž.