lup2 -u m.
1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.
2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.
lupeňovito prísl.
lupeňovitý príd. majúci lupene al. ich tvar;
lupeňový príd.;
lupienkový1 príd.
lupienkový2 príd.: l-á pílka
lupička -y -čiek ž.;
lupičský príd.: l-á banda;
lupičstvo -a s.
lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach
lúpačkový príd.: l-á radlica
lúpežne prísl.
lúpežnícky príd. i prísl.;
Lupoč ‑e ž.; Lupočan ‑a mn. ‑ia m.; Lupočianka ‑y ‑nok ž.; lupočiansky