hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa;
h. diskom, oštepom
hod. skr. hodina
hod.na -y -dín ž.
1. časová jednotka 60 minút, skr. hod., zn. h: deň má 24 h-ín;
prídem o h-u;
rýchlosť 100 km za h-u
2. (obyč. s čísl. rad. al. zákl.) dovŕšený časový úsek 60 minút označený na hodinách: je presne 12 h-ín, príde o jednej (h-e), koľko je h-ín?
3. približne 60 minút pravidelne určených na istú činnosť: h. slovenčiny, rozvrh h-ín, chodiť na h-y klavíra, úradné h-y
4. časový údaj vzťahujúci sa na istý dej, chvíľa, čas; termín: rozvoz tovaru v ranných h-ách;
h. odchodu, záverečná h.;
výpoveď na h-u okamžitá
5. liturg. liturgia hodín časť dennej modlitby v kat. cirkvi
● udrela, odbila jeho posledná h. umiera;
ešte neprišla jeho h. nie je vhodný čas;
hod.nárka -y -rok ž.;
hod.nársky príd.: h. majster, obchod, priemysel;
hod.nkový príd.: h. náramok;
cirk. h-á pobožnosť
hod.nový1 príd.: h-á prednáška trvajúca hodinu;
h-á mzda za odpracované hodiny;
hod.nový2 príd.: h-é ručičky;
hod.ť dok.
1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu;
h. sliepkam dať žrať;
h. niečo (od zlosti) o zem;
hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť;
h. jedlo do seba rýchlo sa najesť;
h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť
2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou;
h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem;
kôň h-l zadkom
● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo;
h. po niekom kameňom odsúdiť ho;
h. → flintu do žita;
h. niekomu niekoho, niečo na → krk;
h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť;
h. niekoho cez → palubu;
h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;
// hod.ť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru
● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;
hod.osť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied;
hod.ostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
hod.ostárka -y -rok ž.;
hod.ostársky príd.: h-e kreslo
hod.ota -y -nôt ž.
1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru
2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho
3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla
4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y;
hod.otiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh
hod.otne prísl.
hod.otový príd.: h. systém
hod.overne prísl.;
hod.overnosť -i ž.
hod.overný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
hod.ý príd., kniž. i hod.n, hod.a, hod.o2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o
2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie
hod.vníčka -y -čok ž.;
hod.vnícky príd.
hod.vý príd.: h. koláč
hod.ábne prísl.
hod.ábnický príd.
hod.ábnictvo -a s. výr. hodvábu;
hod ‑u m.
Hod.jov ‑a m.; Hod.jovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hod.jovčanka ‑y ‑niek ž.; hod.jovský
Hod.jovec ‑vca m.; Hod.jovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hod.jovčanka ‑y ‑niek ž.; hod.jovecký hod.jovský
hod.na ‑y ‑dín r.skr.ž. hod., zn. h; hod.nový; hod.nka ‑y ‑niek ž.
hod.nár ‑a m.; hod.nárka ‑y ‑rok ž.; hod.nársky; hod.nárstvo ‑a ‑tiev s.
hod.novka ‑y ‑viek ž.
hod.ť sa ‑í ‑ia dok.nedok. (byť vhodný)
Hod.ovce ‑viec mn.pomn.ž.; Hod.ovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hod.ovčanka ‑y ‑niek ž.; hod.ovský
hod.ať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hod.e čísl.prísl.
hod.o prísl.
hod.ostár ‑a m.; hod.ostárka ‑y ‑rok ž.; hod.ostársky
hod.otiť ‑í ‑ia dok.nedok.
hod.otiteľ ‑a mn. ‑ia m.; hod.otiteľka ‑y ‑liek ž.
hod.otný; hod.otne prísl.; hod.otnosť ‑i ž.
hod.overný; hod.overne prísl.; hod.overnosť ‑i ž.
hod.vať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
hod.vník ‑a mn. ‑ci m.; hod.vníčka ‑y ‑čok ž.; hod.vnícky
Hod.uša-Hámre Hodruše-Hámrov m.mn.pomn.ž.; Hod.ušan-Hámorčan Hodrušana-‑Hámorčana mn. Hodrušania-Hámorčania m.; Hod.ušanka-Hámorčanka Hodrušanky-‑Hámorčanky Hodrušaniek-Hámorčaniek ž.; hod.ušsko-hámorský
hod.áb ‑u m.; hod.ábny; hod.ábne prísl.
hod.ábnictvo ‑a s.; hod.ábnický
hod.ábnik ‑a ANmn. ‑y m.