duchaplne prísl.: d. sa prejaviť;
duchaplnosť -i ž.
duchaprítomne prísl.: d. konať;
duchaprítomnosť -i ž.: (ne)stratiť d.
duchaprítomný príd. pohotovo reagujúci, pohotový, bystrý: d. muž, d-á poznámka;
opak. dúchavať -a;
duchaplný; duchaplne prísl.; duchaplnosť ‑i ‑í ž.
duchaprítomný; duchaprítomne prísl.; duchaprítomnosť ‑i ž.
dúchadlo ‑a ‑diel s.; dúchadlový
dúchavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
dúchať ‑a ‑ajú dok.nedok.