vŠade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko
● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie
nedok. vsádzať -a
// vsadiť sa, správ. staviť sa
I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!
2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
vŠakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v.
nedok. vsávať -a
vŠedne prísl.;
vŠednosť -i ž.
vŠekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit
vŠeliek -u m.
1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria
2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;
pren. v. na problémy
vŠelijako zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať
2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.
vŠelijaký zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti
2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle
vŠemocne prísl.;
vŠemocnosť -i ž.
II. VŠemohúci m. náb. Boh
vŠemohúco prísl.
vŠemožne prísl.
vŠeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis
vŠeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne
vŠeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola
vŠeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné
2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
vŠeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový
vŠestranne prísl.: v. vzdelaný;
vŠestrannosť -i ž.
vŠestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;
vŠetečnica -e -níc ž.
vŠetečnosť -i ž.
II. vŠetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo
● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené
vŠetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?
2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný
vŠeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.
vŠevediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad
vsiakavosť -i ž.
vŠímavo prísl.;
vŠímavosť -i ž.
vŠimné s. žart. (menší) úplatok
vŠivácky príd.: všivák v. nadávka
vŠivaňa -e ž.;
nedok. vŠívať -a
// vŠtepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;
nedok. vŠtepovať
nedok. vŠtepovať sa
// vstrčiť sa expr.: v. sa do plnej električky vtlačiť sa
vstrebať -e -ú dok. prijať do seba, pohltiť, absorbovať: korene v-li všetku vlahu;
// vstrebať sa byť pohltený, vsiaknuť, absorbovať sa: živiny sa musia v. do organizmu, v-nie výronu;
nedok. vstrebávať -a
nedok. vstrebávať sa
vstreknúť -e -ú -kol, vstrieknuť -e -u -kol dok. streknutím vpustiť: v. sérum do žily, v. pohonnú zmes do valca;
nedok. vstrekovať
vstup -u m.
1. vstúpenie (význ. 1), vstupovanie; vchod: povoliť v. na cudzie územie;
v. zakázaný
2. miesto, kade sa vstupuje, vchod: strážený v. do budovy
3. vstúpenie (význ. 2, 3), vstupovanie: v. do strany;
v. do vysielania;
v. na medzinárodnú arénu
4. (fin. al. materiálne) prostriedky použité na začiatku procesu, op. výstup
vstúpiť -i dok.
1. vojsť (význ. 1), vkročiť: v. do miestnosti, zákaz v. (na vojenské územie)
2. začleniť sa do nejakého spoločenstva: v. do družstva, do strany, v. do manželstva
3. začať činnosť, akciu ap.; začať pôsobiť: v. do štrajku
4. vniknúť, preniknúť: červeň mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy
□ v. do platnosti začať platiť
● v. do seba uznať svoju chybu, vinu;
v. niekomu do svedomia dohovoriť niekomu;
nedok. vstupovať
vsugerovať dok. (sugesciou) nanútiť: v. niekomu svoj názor;
v. si chorobu namyslieť si;
nedok. vsugerúvať -a
vŠade m.príslov.zám.
vŠadiaľ m.príslov.zám.
vsadiť ‑í ‑ia dok. (vsunúť)
vsádzať ‑a ‑ajú dok.nedok. (vsúvať)
vsádzka ‑y ‑dzok ž.
vŠak čast.spoj.st.
vŠakáno [‑agá‑] čast.st.
vŠakovak m.príslov.zám.
vsakovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vŠakový, vŠakovaký m.zám.
vŠakver, vŠakže, vŠakhej čast.st.
vsať ‑je ‑jú dok.
vsávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vŠe prísl.
vŠedný; vŠedne prísl.; vŠednosť ‑i ‑í ž.
vŠehoj ‑a m.
vŠekaz ‑a ANmn. ‑y m.
vŠeličo ‑čoho m.zám.
vŠeliek ‑u m.
vŠelijako m.príslov.zám.
vŠelijaký m.zám.
vŠelikade m.príslov.zám.
vŠelikde m.príslov.zám.
vŠelikto ‑koho m.zám.
vŠemocný; vŠemocne prísl.; vŠemocnosť ‑i ž.
VŠemohúci ‑eho m. (Boh)
vŠemohúci; vŠemohúco prísl.
vŠemožný; vŠemožne prísl.
vŠeobecný; vŠeobecne prísl.; vŠeobecnosť ‑i ‑í ž.
vŠestranný; vŠestranne prísl.; vŠestrannosť ‑i ž.
vŠetečník [‑t‑] ‑a mn. ‑ci m.; vŠetečnica ‑e ‑níc ž.
vŠetečný [‑t‑]; vŠetečne prísl.; vŠetečnosť ‑i ‑í ž.
vŠetko ‑ého s.
vŠetok, vŠetka, vŠetko m.mn.živ. vŠetci, m.neživ.s.ž.živ. vŠetky G ‑ých m.zám.; Sviatok všetkých svätých; Všetkých svätých (sviatok)
vŠetučko m.zám.
vŠeumelec ‑lca m.
vŠeved ‑a mn. ‑ovia m.
vsiakať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vsiakavý; vsiakavosť ‑i ž.
vsiaknuť ‑e ‑u ‑kol dok.
vsietiť ‑i ‑ia dok.
vŠímať si ‑a ‑ajú dok.nedok.
vŠímavý; vŠímavo prísl.; vŠímavosť ‑i ž.
vŠimné ‑ého s.
vŠimnúť si ‑e ‑ú ‑mol dok.
vŠiť ‑je ‑jú dok.
vŠivač ‑e ž.
vŠívať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vskutku čast.st.
vsotiť ‑í ‑ia dok.
vstať ‑ne ‑nú vstal dok.
vstávať ‑a ‑ajú dok.nedok. (zdvíhať sa)
vstavať ‑ia ‑ajú dok. (zabudovať)
vstave prísl.; byť vstave
vŠtepiť ‑í ‑ia dok.; vŠtepiť sa
vŠtepovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; vŠtepovať sa
vstrčiť ‑í ‑ia dok.; vstrčiť sa
vstrebať ‑e ‑ú dok.; vstrebať sa
vstrebávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; vstrebávať sa
vstreknúť ‑e ‑ú ‑kol, vstrieknuť ‑e ‑u ‑kol dok.
vstrekovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vstreliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
vstup ‑u m.
vstupenka ‑y ‑niek ž.
vstúpiť ‑i ‑ia dok.
vstupný; vstupné ‑ého s.
vstupovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vŠuchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.
vsugerovať ‑uje ‑ujú dok.
vsugerúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vsuvka ‑y ‑viek ž.
vsypať ‑e ‑ú dok.
vsýpať ‑a ‑ajú dok.nedok.