sVOJ svojho m., sVOJa svojej ž., sVOJe svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich
I. zám. zvrat. privl. vyj.
1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.;
okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel;
ešte nemá s-e peniaze vlastné
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub;
po s-om zvolení
3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: má tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu;
má s-e dva metre má aspoň 2 metre
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto
5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase;
jediný s-ho druhu
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom;
zostaň (vždy) s.
● mať s-e roky byť (už) starší;
s. k s-mu
sVOJbytne prísl.;
sVOJbytnosť -i ž.: národná s.
sVOJbytný príd. kniž.
1. zvrchovaný, samobytný, suverénny: s. národ
2. svojrázny, osobitný, svojský, originálny: s. človek, s. literárny štýl;
sVOJe s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho;
bývať vo s-om vo vlastnom dome
● → myslieť si s.;
stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie;
žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia;
vytrpieť si s. prežiť útrapy;
→ dostať s.;
spraviť si s. splniť si povinnosť;
prísť si na s. dobre pochodiť
sVOJhlavo prísl.;
sVOJhlavosť -i ž.
sVOJhlavý príd. neústupný, tvrdohlavý, hlavatý, zanovitý; svedčiaci o neústupnosti: s-é dieťa;
s-é konanie;
sVOJpomocne prísl.
sVOJpomocný príd.: s-á akcia;
sVOJprávne prísl.: s. konať;
sVOJprávnosť -i ž.
sVOJprávny príd. schopný sám rozhodovať, samostatne jestvovať: s. občan;
sVOJráz -u m. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;
sVOJrázne prísl.;
sVOJráznosť -i ž. svojráz
sVOJskosť -i ž.
sVOJsky prísl.: (po) s. sa správať;
s. žiť;
sVOJvôľa -e ž. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;
sVOJvoľne prísl.: s. ničiť;
sVOJvoľnica -e -níc ž.
sVOJvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;
sVOJvoľnosť -i ž.
sVOJvoľný príd.: s. človek;
s-é konanie svedčiace o svojvôli;
sVOJbytný; sVOJbytne prísl.; sVOJbytnosť ‑i ž.
sVOJeť ‑i ž.
sVOJhlavý; sVOJhlavo prísl.; sVOJhlavosť ‑i ž.
sVOJpomoc ‑i ž.; sVOJpomocný; sVOJpomocne prísl.
sVOJprávny; sVOJprávne prísl.; sVOJprávnosť ‑i ž.
sVOJráz ‑u m.; sVOJrázny; sVOJrázne prísl.; sVOJráznosť ‑i ž.
sVOJský; sVOJsky prísl.; sVOJskosť ‑i ‑í ž.
sVOJvôľa ‑e ž.; sVOJvoľný; sVOJvoľne prísl.; sVOJvoľnosť ‑i ž.
sVOJvoľník ‑a mn. ‑ci m.; sVOJvoľnica ‑e ‑níc ž.