robot -a mn. -i m. živ. umelý človek, automat podobný človeku;
pren. človek mechanicky konajúci svoju prácu;
robota -y -bôt ž.
1. teles. práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, tvrdá r.;
expr. konská r. veľmi ťažká;
špinavá r. v nečistom prostredí i pren. expr. nečestné konanie;
dať sa, pustiť sa do r-y;
mať mnoho r-y
2. zamestnanie, práca: chodiť do r-y;
hľadať si r-u;
nastúpiť do r-y;
vyhodiť niekoho z r-y
3. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r.
4. hovor. obyč. mn. sezónne špičkové práce na poliach: jarné, jesenné r-y
5. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti
● expr.: je do r-y ako oheň je pracovitý;
r. mu smrdí je lenivý;
r. nie je zajac, aby ušla s prácou sa netreba ponáhľať;
od r-y kone dochnú v práci sa netreba preťažovať;
mať niekoho v r-e ohovárať ho;
r. mu ide od ruky pracuje šikovne, rýchlo;
mať → plné ruky r-y;
dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť;
trhať sa v r-e veľmi húževnato robiť
robotizácia -ie ž. zavádzanie robotov do výr.
robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;
robotníctvo -a s. hromad. robotníci
robotníčka -y -čok ž.;
robot ‑a D ‑u L ‑e mn. ‑y m.neživ.živ.
robot ‑a DL ‑ovi mn. ‑i m.živ.
robota ‑y ‑bôt ž.
robotika ‑y ž.
robotizácia ‑ie ž.
robotnica ‑e ‑níc ž.
robotník ‑a mn. ‑ci m.; robotníčka ‑y ‑čok ž.; robotnícky príd.prísl.; robotníctvo ‑a s.
robotovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.