kolaborácia -ie ž. kolaborovanie
kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;
kolaborantka -y -tiek ž.;
kolaborantský príd.: k-é živly;
kolaborantstvo -a s. kolaborovanie
kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami
koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y
kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom
koláčový príd.: k-é cesto;
kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive
koľaj -e ž.
1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i
2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek
● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;
koľajnicový príd.
kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);
kolársky príd.: k-a dielňa;
kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;
kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby
kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
k-ný byt
kolážový príd.
kolchozný príd.: k. majetok
kolega -u mn. -ovia m. človek rovnakého povolania; spolupracovník: k. z úradu, zo štúdií;
pán k.! oslovenie;
kolegialita -y ž. kolegiálnosť: mlčať z k-y
kolegiálne prísl.;
kolegiálnosť -i ž.
kolegiálny príd. kt. má porozumenie pre kolegov; priateľský, družný: k. človek;
k. vzťah;
kolégiovo prísl.: k. rozhodovať
kolégiový príd.: k-é rozhodnutie, uznesenie;
k-á knižnica;
kolégium -ia D a L -iu s.
1. zhromaždenie vybratých odborníkov, poradcov, zbor, rada: k. ministra, k. riaditeľa, vedecké k. SAV;
cirk.: biskupské k. zbor všetkých kat. biskupov na čele s pápežom
2. cirk. učilisko, najmä vys. škola: jezuitské k.
3. na niekt. (záp.) univerzitách inštitúcia poskytujúca vzdelanie i ubytovanie: oxfordské k-iá;
kolegyňa -e -gýň ž.;
kolegynka -y -niek ž. hypok. (obyč. v oslovení)
kolekcia -ie ž. súbor, zbierka: k. známok, vystavovať novú k-iu (výrobkov);
vianočná k. škatuľa cukroviniek na stromček
kolekta -y ž. liturg. krátka spievaná modlitba
kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;
kolektivistický príd.: k-é hnutie;
kolektivisticky prísl.
kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
násilná k. v 50. rokoch;
kolektivizačný príd.: k. postup
kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;
kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu
kolektívne prísl.: k. trénovať;
kolektívnosť -i ž.
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
k-a zmluva, k-a ochrana;
kolektorový príd.: k. obvod
// kolembať sa: kvety sa k-jú vo vetre;
k. sa zboka nabok (pri chôdzi ap.)
kolembavo prísl.
koleno1 -a -lien s.
1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á;
blata po k-á veľa;
podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý;
hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.;
robiť niečo na k-e improvizovane;
bravčové k.
2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)
● expr.: hlava ako k. lysá, holá;
padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa;
zraziť niekoho na k-á pokoriť;
nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu;
prehnúť cez k. zbiť;
→ zodrať si nohy po k-á;
na staré k-á v starobe;
koleso -a -lies s.
1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.
2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode;
k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre
● byť piatym k-om (na voze) zavadzať;
→ pamätať na zadné k-á;
kniž. k. dejín dejiny;
k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;
kolesový príd.: k-á obruč;
k. traktor;
kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;
kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach;
k-y na bielizeň štipce
kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami;
k-á doska skateboard
kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu
kolíkový príd.;
I. príd. ku Kolín nad Rýnom: k-a voda alkoholový kozmet. prípravok
kolísavo prísl.;
kolísavosť -i ž.
kolízny príd.: k-a situácia
kolkárka -y -rok ž.;
kolkársky príd.: k-e preteky;
k-a dráha
koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.
1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
k-á má byť tá medzera? aká veľká
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
spomína, s k-mi nádejami ta išiel
4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil
koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo
koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť
koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička