Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „druh” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

druh1 -u muž. r.

1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok;
viaceré d-y stromov, pšenice;
literárne d-y žánre;
d-y živočíchov, d-y rastlín;
lingv. slovné d-y;
biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla;
d. odborného textu

kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

druh2 -a mn. č. -ovia muž. r.

1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

životný d. manžel;

druhovo,druhove prísl.

druhýkrát,druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

druháčik -a mn. č. -ovia muž. r. zdrob.

druháčka -y -čok žen. r.;

druhácky príd. m.: d-e učivo;

druhák -a mn. č. -ci muž. r. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

druhohorný príd. m.

druhohory -hôr žen. r. pomn. geol. éra s troma geol. útvarmi medzi prvohorami a treťohorami;

druhorado prísl.;

druhoradosť -i žen. r.

druhoradý príd. m. menej významný, podradný, druhotriedny: d. umelec, d. problém;

druhoročiak -a mn. č. -ci muž. r. poslucháč, študent 2. ročníka (vys.) školy; (prv) vojak zákl. služby v 2. ročníku

druhorodený príd. m. narodený ako druhý: d. syn

druhostupňový príd. m. kt. stojí hierarchicky na 2. mieste: d-á sesternica, d. článok riadenia

druhotne prísl.;

druhotnosť -i žen. r.

druhotný príd. m. podmienený iným, odvodený, sekundárny, op. prvotný, primárny: poznanie je d-é (oproti bytiu);
ekon. d-á platobná neschopnosť ktorú spôsobuje neplatenie dlhov inými podnikmi;
lingv. d-é predložky nepôvodné;

druhotriedne prísl.;

druhotriednosť -i žen. r.

druhotriedny príd. m. druhoradý: d. výkon, d. tovar;

druhový príd. m.: d-á vlastnosť typická pre druh;
lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

druhý čísl. rad.

1. k 2: d. ročník, rad;
byť na d-om mieste;
d-á svetová vojna, d. diel filmu;
bolo to d-ho januára;
skončiť o d-ej (hodine);
pol druha, druhého litra;
po prvé, po d-é (pri vypočítavaní);
gram.: d. pád genitív;
d. stupeň komparatív;
d-á (slovesná) osoba;
mat. d-á (od)mocnina;
hud. d. hlas;
hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu;
tech. d. rýchlostný stupeň

2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva;
výrobky d-ej kvality

3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň;
(na) d. raz inokedy

4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný;
v mn. č. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho;
d-í sa zabávali a on tam stál

5. (z dvojice ) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince;
preplávať na d. breh

6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť;
mať d. kľúč rezervný

7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší;
pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

d. svet záhrobie;
odísť na d. svet umrieť;
d. stav ťarchavosť;
(informácia) z d-ej ruky nepôvodná;
(to je) d-á strana mince iná stránka veci;
jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí;
jedno s d-ým dovedna;
rozprávať jedno cez d-é tárať;
prejsť na d-ú stranu k protivníkom;
jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa;
jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať;
→ jedným uchom dnu a d-ým von

Naposledy hľadané výrazy

1. druh v Krátkom slovníku SJ