cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e
● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne
činčilový príd.: č. kožuch
cingi-lingi cit. napodobňuje zvuk zvončeka
činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;
činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;
činiteľka -y -liek ž.;
činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)
cinkať nedok.
1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné cit. cin(k): peniaze, poháre c-jú
2. spôsobovať takéto zvuky: c. zvončekom na bicykli;
činne prísl.
činorodo prísl.: č. pracovať;
činorodosť -i ž.
činovaťový príd.: č. obrus
činovník -a mn. -ci m. arch. pracovník spolku, organizácie, funkcionár: č-i družstva
čínsky prísl.: hovoriť (po) č.
cintľavka -y -viek ž. expr. krehká, slabá, neduživá osoba
cintorínsky príd.