častica -e -tíc ž.
1. nepatrná časť, čiastočka: č-e pôdy;
fyz. atómové č-e, elementárne č-e, č-e alfa
2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyj. rozlič. význ. odtienky, partikula (napr. najmä, veď, -že, by)
častosť -i ž. frekvencia
časť ‑i ž.
Častá ‑ej ž.; časťan ‑a mn. ‑ia m.; Častianka ‑y ‑nok ž.; častiansky
Častkov ‑a m.; Častkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Častkovčanka ‑y ‑niek ž.; častkovský
Častkovce ‑viec mn.pomn.ž.; Častkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Častkovčanka ‑y ‑niek ž.; častkovský
častovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
častuška ‑y ‑šiek ž.
častý; často prísl.; častosť ‑i ž.