uhol uhla m.
1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy;
geom. pravý, ostrý u., zvierať u.;
fyz. u. dopadu, odrazu;
→ zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu;
pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska
2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice
3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec
● podopierať u-y zaháľať;
uhoľ uhľa m.
1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.
2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om
● čierny ako u. úplne;
uhoľný príd.: u. prach;
u-é bane, u. kombajn