spôsob -u m.
1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak
2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)
3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať
● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;
spôsobilo prísl.;
spôsobilosť -i ž.: odborná s., technická s. vozidla
spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť;
s. škodu, smrť;
spôsobnosť -i ž.
nedok. spôsobovať
spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny
spôsobilý (); spôsobilo prísl.; spôsobilosť ‑i ž.
spôsobiť ‑í ‑ia dok.
spôsobný; spôsobne prísl.; spôsobnosť ‑i ž.
spôsobovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.