priateľ -a mn. -ia m.
1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;
pren. kniha je najlepší p.
2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby
3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.
● v núdzi poznáš p-a;
priateľka -y -liek ž.;
priateľko -a m. zdrob. expr.
priateľskosť -i ž.
priateľsky prísl.;
priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.;
Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a;
nadviazať p. s niekým
priateliť sa ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.