postihnuteľný príd. kniž. kt. sa dá postihnúť (význ. 2): ťažko p-á zmena
II. postihnutý m.: p. nebol v čase krádeže doma
nedok. postihovať
postihový príd.: p-á žaloba
postihnutý ‑ého m.príd.
postihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
postihovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.