civil -a m. živ. hovor. civilista;
civilizačne prísl.: c. pôsobiť
civilizačný príd.: c-é úsilie, c-é choroby;
civilizovane prísl.: žiť c.;
správať sa c.;
civilizovanosť -i ž.
civilizovaný príd. žijúci na úrovni civilizácie, op. primitívny: c-á spoločnosť, krajina, c. človek;
pren. hovor. prijateľný, kultivovaný: chýbajú mu c-é spôsoby;
// civilizovať sa prijímať, prijať civilizáciu: národy sa c-jú
civilizácia -ie ž. vyšší st. rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti tech. pokroku; kultúra takejto spoločnosti: európska c.;
civilne prísl.;
civilnosť -i ž.
civil ‑a m.živ.
civil ‑u m.neživ.živ.
civilista ‑u m.
civilizovaný; civilizovane prísl.; civilizovanosť ‑i ž.
civilizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; civilizovať sa
civilizácia ‑ie ž.; civilizačný; civilizačne prísl.
civilkár ‑a mn. ‑i m.
civilný; civilne prísl.; civilnosť ‑i ž.