civil -a m. živ. hovor. civilista;
civilizácia -ie ž. vyšší st. rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti tech. pokroku; kultúra takejto spoločnosti: európska c.;
civilizačne prísl.: c. pôsobiť
civilizačný príd.: c-é úsilie, c-é choroby;
civilizovane prísl.: žiť c.;
správať sa c.;
civilizovanosť -i ž.
civilizovaný príd. žijúci na úrovni civilizácie, op. primitívny: c-á spoločnosť, krajina, c. človek;
pren. hovor. prijateľný, kultivovaný: chýbajú mu c-é spôsoby;
// civilizovať sa prijímať, prijať civilizáciu: národy sa c-jú
civilne prísl.;
civilnosť -i ž.