vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.
1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?
2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list
3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie
4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak
vyabstrahovať dok. k abstrahovať: v. poučku, v-né zákonitosti
vyargumentovať dok. podložiť argumentmi: presvedčivo v., právne v-né obavy
vyasfaltovať dok. k asfaltovať: v. cestu
vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li
vybadať dok. vypozorovať; vytušiť: v. u dieťaťa vzdor;
z jeho reči v-l, že sa nevráti vyrozumel
// vybaliť sa vybaliť si kufre, batožinu ap.;
vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk
vybaviť dok.
1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra
2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich
3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi
● v. si s niekým (osobné) → účty;
// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;
vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch
nedok. vybavovať
nedok. vybavovať sa
nedok. vybavovať si
nedok. vybaľovať
nedok. vybaľovať sa
// vybehať sa
1. do vôle sa nabehať, unaviť sa behaním: deti sa musia v.
2. hovor. opotrebovať sa, vydrať sa: v-ný hriadeľ
vybehávačka -y -čiek ž.
nedok. vybehávať2 -a
vyberane prísl.: v. sa správať;
vyberanosť -i ž.
Vydrany ‑rian L ‑och m.mn.pomn.; Vydranec ‑nca m.; Vydrianka ‑y ‑nok ž.; vydriansky
Vydrná ‑ej ž.; Vydrňan ‑a mn. ‑ia m.; Vydrnianka ‑y ‑nok ž.; vydrniansky
Vydrník ‑a L ‑u m.; Vydrníčan ‑a mn. ‑ia m.; Vydrníčanka ‑y ‑niek ž.; vydrnícky
Vyhne ‑í mn.pomn.ž.; Vyhňan ‑a mn. ‑ia m.; Vyhnianka ‑y ‑nok ž.; vyhniansky
Vysoká nad Kysucou ‑ej ž.; Vysočan KysuckoVysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka KysuckoVysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký kysuckovysocký
Vysoká nad Uhom ‑ej ž.; Vysočan UžskoVysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka UžskoVysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký užskovysocký
Vysoká pri Morave ‑ej ž.; Vysočan MoravskoVysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka MoravskoVysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký moravskovysocký
Vysoké Tatry ‑ých ‑tier mn.pomn.ž.; Vysokotatranec ‑nca m.; Vysokotatranka ‑y ‑niek ž.; vysokotatranský
Vysoké Tatry ‑ých ‑tier mn.pomn.ž.; vysokotatranský
Vysočany ‑čian L ‑och m.mn.pomn.; Vysočanec ‑nca m.; Vysočianka ‑y ‑nok ž.; vysočiansky
Vyšehrad ‑u m. (maď. mesto); Vyšehradčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšehradčanka ‑y ‑niek ž.; vyšehradský; Vyšehradská štvorka
Vyškovce ‑viec mn.pomn.ž.; Vyškovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyškovčanka ‑y ‑niek ž.; vyškovský
Vyškovce nad Ipľom ‑viec mn.pomn.ž.; Vyškovčan IpeľskoVyškovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyškovčanka IpeľskoVyškovčanka ‑y ‑niek ž.; vyškovský ipeľskovyškovský
Vyšná Boca ‑ej ‑e ž.; Vyšnobocan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnobocianka ‑y ‑nok ž.; vyšnobociansky
Vyšná Hutka ‑ej ‑y ž.; Vyšnohutčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnohutčianka ‑y ‑nok ž.; vyšnohutčiansky
Vyšná Jablonka ‑ej ‑y ž.; Vyšnojablončan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnojablončanka ‑y ‑niek ž.; vyšnojablonský
Vyšná Jedľová ‑ej ‑ej ž.; Vyšnojedľovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnojedľovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnojedľovský
Vyšná Kamenica ‑ej ‑e ž.; Vyšnokameničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnokameničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnokamenický
Vyšná Myšľa ‑ej ‑e L ‑ej ‑i ž.; Vyšnomyšľan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnomyšlianka ‑y ‑nok ž.; vyšnomyšliansky
Vyšná Olšava ‑ej ‑y ž.; Vyšnoolšavčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoolšavčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoolšavský
Vyšná Pisaná ‑ej ‑ej ž.; Vyšnopisančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnopisančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnopisanský
Vyšná Polianka ‑ej ‑y ž.; Vyšnopoliančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnopoliančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnopoliansky
Vyšná Rybnica ‑ej ‑e ž.; Vyšnorybničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnorybničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnorybnický
Vyšná Sitnica ‑ej ‑e ž.; Vyšnositničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnositničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnositnický
Vyšná Slaná ‑ej ‑ej ž.; Vyšnoslančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoslančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoslanský
Vyšná Voľa ‑ej ‑e L ‑ej ‑i ž.; Vyšnovoľan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnovolianka ‑y ‑nok ž.; vyšnovoliansky
Vyšná Šebastová ‑ej ‑ej ž.; Vyšnošebastovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnošebastovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnošebastovský
Vyšné Ladičkovce ‑ých ‑viec mn.pomn.ž.; Vyšnoladičkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoladičkovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoladičkovský
Vyšné Nemecké ‑ého ‑ého s.; Vyšnonemečan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnonemečianka ‑y ‑nok ž.; vyšnonemečiansky