IV. sA čast. hovor. (v eliptických vetách) zdôrazňuje povzbudzovanie, výzvu do činnosti: sem sa, chlapci! nože sa do toho!
II. sA
A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou
1. zvrat. pasíva: hľadá sa vinník, tráva sa kosí v júni, televízia sa pozerá do noci;
do omáčky sa pridá korenie má sa pridať
2. neos. zvrat. tvaru osob. slovies: pracovalo sa od rána do noci, nakupuje sa v samoobsluhe;
chodí sa po pravej strane má sa chodiť
B. používa sa
1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies s význ. a) stavu al. zmeny stavu: dovŕšiť sa, ochladiť sa, hnevať sa b) prejavovania sa nejakým: černieť sa, košatieť sa, strmieť sa c) pohybu: hodiť sa, valiť sa, niesť sa d) obrátenia deja na jeho pôvodcu: dať sa (do služieb), zjaviť sa, nájsť sa e) rozlične modifikujúcim význ. pôv. slovesa: držať sa, pustiť sa, prosiť sa, naťahovať sa f) neúmyselného deja: utopiť sa, zabiť sa (pri havárii), poraniť sa
2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou: nalietať sa, dočítať sa, prekopať sa, navečerať sa, rozhorieť sa, zahovoriť sa, vyzúriť sa
3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): báť sa, smiať sa, ujať sa, páčiť sa, ponosovať sa, usilovať sa, zaoberať sa, obšmietať sa
sA bez N;
G seba D si A sa L sebe I sebou, po predl. a pri dôraze D sebe A seba
I. zám. zvrat. zákl.
1. označ. predmet totožný s pôvodcom deja: češe sa, pozerá sa pred zrkadlom, dá na seba čakať, má pred sebou ťažký deň, nedá si povedať;
mne nekupuj, sebe kúp!
2. pri živ. podmete v mn. označ. vzájomnosť, obapolnú činnosť: súrodenci sa majú radi, bijú sa, žiarlia na seba;
želajú si zdravie, prisahali si vernosť, pristanú k sebe
3. iba D vyj. prospech al. neprospech (prospechový D): nájsť si dievča, zariadiť si byt, objednal im pivo a sebe malinovku
4. iba D vyj. privlastňovanie (privl. D); svoj: hľadá si rodičov, roztrhol si košeľu
5. iba D vyj. cit (etický D): nech si ide svojou cestou, zaspievať si (do vôle), užiť si sveta
● prísť k sebe spamätať sa;
byť (úplne) bez seba a) v bezvedomí b) rozrušený, zmätený;
(zasa) sú v sebe hádajú sa, bijú sa ap.
šábesový príd.
šablička -y -čiek ž. zdrob.
šablónka -y -nok ž. zdrob.
šablónovací príd. určený na šablónovanie: š-ia forma
šablónovitosť -i ž.
šablónovitý príd. urobený podľa šablóny, stereotypný, schematický: š-á fabula, š-é postavy románu;
šablónový príd.;
šabľovitosť -i ž.
šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;
šabľový príd.: š. tanec so šabľami;
sAbotážnický príd.: s-á skupina, s-é živly
sAbotážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;
sAbotážny príd.: s-a činnosť
sAbotér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;
sAbotérsky príd. i prísl.: s-e úmysly;
s. postupovať;
sAbotérstvo -a s. záškodníctvo
sAbotovať nedok. robiť sabotáž; sabotážou znemožňovať: s. výstavbu, plán;
nahovárali nás s.
šach2 -u m.
1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.
2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.
3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
rozložiť š.
● → držať niekoho v š-u;
sAcharid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;
sAcharidový príd.
sAcharín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;
sAcharínový príd.: s-é tabletky
sAcharózový príd.
šachistka -y -tiek ž.
šachorový príd.
šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;
šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti;
pren. š. života;
šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava
nedok. k 1 – 5 sAdať, sAdať si, k 6, 7 iba sAdať
sAdbový príd.: s. materiál
sAdenička -y -čiek ž. zdrob.
sAdenicový príd.;
sAdenisko -a -nísk s. odb. vysadená plocha
sAdík -a m. zdrob.
sAdistický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;
sAdisticky prísl.
sAdistka -y -tiek ž.;
sAdivový príd.: s-é zemiaky
sAdizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;
sádkový príd.
sAdlový príd.;
dok. sAdnúť sA: s-té mlieko
sAdovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
s. ošetrovaná zeleň
sAdovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;
sAdrokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;
sAdrokartónový príd.: s-á doska, priečka
sAdrovcový príd.
sAdzačka1 -y -čiek ž.;
sAdzačský príd.: s-é chyby;
sAdzačstvo -a s. povolanie sadzača
sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.
1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody
2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis
sAdzbový1, sadzobný príd.: s-á položka
sAdzbový2 príd.
sAdziarenský príd.
sAdzička -y -čiek ž. zdrob.
sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka
sA N; G sa, seba D si, sebe A sa, seba L sebe I sebou m.zám.zvrat.
sA čast.st.
sAbat ‑u m.
SAbinov ‑a m.; SAbinovčan ‑a mn. ‑ia m.; SAbinovčanka ‑y ‑niek ž.; sAbinovský
šabľa ‑e ‑bieľ/‑blí ž.; šabľový; šablička ‑y ‑čiek ž.
šabliarka ‑y ‑rok ž.
šablóna ‑y ‑lón ž.; šablónový; šablónka ‑y ‑nok ž.
šablonár ‑a m.; šablonárka ‑y ‑rok ž.
šablónovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šablónovitý; šablónovito, šablónovite prísl.; šablónovitosť ‑i ž.
šabľovitý; šabľovito, šabľovite prísl.; šabľovitosť ‑i ž.
sAbotážnik ‑a mn. ‑ci m.; sAbotážnický; sAbotážnicky prísl.; sAbotážnictvo ‑a s.
sAbotér ‑a m.; sAbotérka ‑y ‑rok ž.; sAbotérsky príd.prísl.; sAbotérstvo ‑a s.
sAbotovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
sácať ‑če ‑ču ‑cal dok.nedok.
šach ‑a mn. ‑ovia m.živ.
sAcharid ‑u m.; sAcharidový
sAcharín ‑u m.; sAcharínový
sAcharóza ‑y ž.; sAcharózový
šachorina ‑y ‑rín ž.
šachovnica ‑e ‑níc ž.; šachovnicový
šacovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
SAčurov ‑a m.; SAčurovčan ‑a mn. ‑ia m.; SAčurovčanka ‑y ‑niek ž.; sAčurovský
sAd ‑u m.; sAdový; sAdík ‑a m.
sAdať sA ‑á ‑ajú dok.nedok.
sAdať, sAdať si ‑á ‑ajú dok.nedok.
sAdenica ‑e ‑níc ž.; sAdenicový; sAdenička ‑y ‑čiek ž.
sAdenisko ‑a ‑nísk s.
sAdiť ‑í ‑ia dok.nedok.
sAdizmus ‑mu m.; sAdista ‑u m.; sAdistka ‑y ‑tiek ž.; sAdistický; sAdisticky prísl.
sAdkať si ‑á ‑ajú dok.
sAdnúť sA ‑e ‑ú ‑dol dok.
sAdnúť, sAdnúť si ‑e ‑ú ‑dol dok.
Sádočné ‑ého s.; Sádočňan ‑a mn. ‑ia m.; Sádočnianka ‑y ‑nok ž.; sádočniansky
sAdovníctvo ‑a s.; sAdovník ‑a mn. ‑ci m.; sAdovnícky príd.prísl.
sAdrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
sAdrovec ‑vca m.; sAdrovcový
SAdy nad Torysou ‑ov m.mn.pomn.; SAdčan ToryskoSAdčan ‑a mn. ‑ia m.; SAdčanka ToryskoSAdčanka ‑y ‑niek ž.; sAdský toryskosAdský
sAdza ‑e ‑í ž.; sAdzový; sAdzička ‑y ‑čiek ž.
sAdzač ‑a mn. ‑i m. (typograf); sAdzačka ‑y ‑čiek ž.; sAdzačský; sAdzačstvo ‑a s.
sádzač ‑a mn. ‑e m. (stroj)
sAdzačka ‑y ‑čiek ž. (cibuľa)
sádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci dok.nedok.
sAdzba ‑y ‑dzieb ž.; sAdzbový, sAdzobný
sAdzenie ‑ia s.
sAdziareň ‑rne ‑í ž.; sAdziarenský
sAdziť ‑í ‑ia dok.nedok.
sádzka ‑y ‑dzok ž. (v hutníctve)
sAdzobník ‑a m.
sAfaládka ‑y ‑dok ž.
šafáriť ‑i ‑ia dok.nedok.
šafeľ ‑fľa m.; šafľový; šaflík ‑a m.
sága ‑y ság ž.
Šajdíkove Humence ‑vých ‑niec mn.pomn.ž.; Šajdíkovohumenčan ‑a mn. ‑ia m.; Šajdíkovohumenčanka ‑y ‑niek ž.; šajdíkovohumenský
sAkrálny; sAkrálne prísl.; sAkrálnosť ‑i ž.
sAkristia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
sAkura ‑y ‑kúr ž.
šál ‑u L ‑e mn. ‑y m.; šálový; šálik ‑a m.
šalabachter ‑tra L ‑i mn. ‑e m.
sAlamandra ‑y ‑dier ž.
Šalamún ‑a m.; Šalamúnove ostrovy; šalamúnsky príd.prísl.
šalanda ‑y ‑lánd ž.
sAlaš ‑a m.; sAlašný, sAlašový
sAlašníctvo ‑a s.; sAlašník ‑a mn. ‑ci m.; sAlašnícky
šalát ‑u m.; šalátový; šalátik ‑a m.
sálať ‑a ‑ajú dok.nedok.
šalátovka ‑y ‑viek ž.
sálavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
sálavý; sálavosť ‑i ž.
šaľba ‑y ‑lieb ž.
šaľbiar ‑a m.; šaľbiarsky príd.prísl.; šaľbiarstvo ‑a ‑tiev s.