Význam slova „ ča ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• ca, cca skr. cirka, približne, okolo, asi

  cajchovať nedok. subšt. značkovať, ciachovať: c. ľudí

• čabiansky príd. k Čaba: č-a klobása jej trvanlivý pikantný druh;
  č-a perla a) sorta viniča a hrozna b) víno z tohto hrozna

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• čača¹ -e ž., neskl. s. spoloč. tanec latinskoamer. pôvodu

• čača², čeče neskl. det.

  I. neskl. s. niečo pekné

  II. príd. pekný, krásny: č. bábika

• čačaný príd. det. al. expr. pekný, krásny; vyparádený: č-é dievčatko

• čachrár -a m. pejor. kto čachruje: politickí č-i

• čachre -ov m. pomn. pejor.

  1. pokútny obchod: č. so zahraničným tovarom

  2. nečestné konanie, machle: politické č.

  □ robiť č. čachrovať

• čachrovať nedok. pejor.

  1. pokútne obchodovať, kupčiť: č-nie s potravinami

  2. nečestne konať, robiť čachre, machľovať: č. s bytmi

• čačka -y -čiek ž. expr. (lacná) ozdobná vec, ozdôbka: ligotavá č., jarmočné č-y-mačky;
  ovešať sa č-ami

• čačkať nedok. expr. parádiť: č. dcéru

• čadič -a m. sivočierna vyvretá hornina;

• čadičový príd.: č-é skaly

• čadiť nedok. dymiť, kadiť, čmudiť: lampa č-í

• // čadiť sa neos.: z komína sa č-í

• čaj -u m.

  1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

  2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom;
  lipový, šípkový č.;
  podávať č.;
  č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

• čajčí príd.

• cajg -u m. zastar. pevná bavlnená látka použ. na prac. oblečenie;

• cajgový príd.: c-é nohavice

  cakompak, cakumpak prísl. subšt. spolu (so všetkým): všetko c.

• čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

• čajka -y -jok ž. sivo-biely vodný vták, zool. Larus;

• čajník -a m. kanvica na čaj

• čajovňa -e ž. miestnosť, kde sa podáva čaj

• čajovník -a m. ker pestovaný pre listy, z kt. sa varí čaj, bot. Thea

• čajový príd.: č-á lyžička malá;
  č-é pečivo trvanlivé;
  č. večierok na kt. sa podáva čaj;
  č-á ruža s farbou slabého čaju;

• čajsi čast. zastar. takmer, skoro: č. rok

• čakací príd. určený, vymedzený na čakanie: č-ia lehota

• čakan -a m. nástroj na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy, krompáč

• čakanka -y -niek ž. bylina s belasými kvietkami, ktorej koreň sa používa na výr. cigórie, bot. Cichorium

• čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;

• čakárenský príd.: č-é priestory

• čakať nedok.

  1. zotrvávať na istom mieste, kým príde očakávaná osoba, dopr. prostriedok ap. al. kým sa niečo stane: č. (na) priateľa, č. na autobus;
  č. v rade;
  márne, dlho č.

  2. predpokladať, že niekto príde, že niečo nastane, očakávať: č. návštevu, list;
  č. (na) odpoveď;
  č. na byt;
  č. dieťa jeho narodenie;
  č. na smrť

  3. odkladať, odsúvať (nejakú činnosť): č. s odpoveďou, s platením

  4. iba v 3. os. (o niečom budúcom, najmä nepríjemnom) javiť sa neodvratným: č-á ho trest, č-jú nás náročné úlohy, č-á nás dlhá cesta;
  č-á ho šibenica bude obesený

  5. vyčkávať: č. na príhodnú chvíľu

  ● (ne)dal na seba dlho č. prišiel (ne)skoro;
  to sa dalo od neho č. dalo sa predpokladať, že to urobí;

• čakateľ -a mn. -ia m. kto čaká na niečo (miesto, funkciu ap.), uchádzač;

• čakateľka -y -liek ž.;

• čakateľský príd.

• opak. čakávať -a

• čákov -a m. (maď.) zastaráv. čiapka podobná prilbe

• cal zn. kalória (jednotka energie platná do 1979)

• čalamáda -y -mád ž. nakladaná miešaná zelenina

• čalúnenie -ia s. výplň a poťah nábytku, dvier ap.

• čalúnený príd. opatrený čalúnením: č-é sedadlo, č. nábytok

• čalúniť -i nedok. robiť čalúnenie

• čalúnnický príd.: č-é práce;

• čalúnnictvo -a -tiev s.

  1. iba jedn. čalúnnický odbor

  2. čalúnnická firma, dielňa

• čalúnnik -a mn. -ci m. kto robí čalúnenie;

• camembert [kamambér] -tu m. (franc.) jemný plesňový syr

• čamrva -y ž. hromad. expr. malé, drobné tvory, drobizg

• čankať nedok. expr. utešovať, utišovať, chlácholiť, láskať: mama ju celý večer č-la

• // čankať sa (s niekým) maznať sa

• čap¹ -u m.

  1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

  2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

  3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
  kľukový č.

  4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

• cap¹ -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;

  pren. živ. mn. -i pejor. nadávka: starý c.

  ● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku;
  expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;

• čap² cit.

  1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

  2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

• cap², cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem;
  c. ho po chrbte

• cápať -e -u nedok. expr.

  1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

  2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
  pejor. c. do seba hltavo jesť

  3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

  4. padať: guľky c-u do kaluže

  5. tárať, trepať: c. hlúposti;

• čapatý príd. expr.

  1. nízky a široký, ploský: č. nos

  2. čaptavý;
  č-é nohy

• čapcovať nedok. expr. zauškovať, fackať: chlapci sa č-li

• capí príd.: c. zápach;

• čapica -e -píc ž. čiapka: športová č., nosiť pletenú č-u

  ● expr. mať pod č-ou byť opitý;

• čapička -y -čiek ž. zdrob.

• čapík -a m.

  1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček

  2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
  záhr. zrezaný výhonok

• capina -y ž.

  1. capie mäso

  2. capia koža

  3. capí zápach: smrdieť c-ou

• capisko -a -písk s. i m. zvel.

• čapiť nedok. expr.

  1. udrieť, čapnúť, tľapnúť: č-l ho po hlave

  2. prudko hodiť, šmariť, čapnúť, tresnúť: č. kladivo o zem

• čapkať nedok. expr.

  1. čľapkať (význ. 1), špliechať: dážď č-á na strechu

  2. máčať (dlaňou, prstami ap.): č. si oči odvarom

  3. tľapkať; plieskať, tlieskať: č. dieťa po rukách;
  dupká a č-á od radosti

• capkať nedok. expr.

  1. jemne udierať: c. dlaňou na stôl, c. dieťaťu po ruke

  2. cupkať, drobčiť: c. v mokrej tráve, po blate

• capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;

• dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť

• čapnúť -e -ú -pol dok. expr.

  1. (prudko) udrieť, tľapnúť, čapiť: č-la ho po ruke; č-ni mu jednu!

  2. chytiť, lapiť: č-la ho policajná hliadka

  3. prudko hodiť, šmariť, tresnúť: č. tašku o zem

  4. priliať, cvrknúť: č. trochu mlieka do kávy

• čapovať nedok.

  1. nalievať, točiť: č. pivo, víno

  2. tech. spájať čapmi

• čapový príd.: tech. č-á skrutka

• capriccio [kapriččo] -ia s. (tal.) hud. skladba rozmarného rázu

• čapta -y čiapt ž. expr.

  1. čaptavá noha

  2. čaptaňa

• čaptáň -a m. expr. čaptavý človek, čaptoš;

• čaptaňa -e ž. čaptavá žena, dievka

• čaptať -ce -cú nedok. expr. nemotorne, ťarbavo chodiť, ísť, šmatlať, zakášať: č-l na pravú nohu

• čaptavo prísl.: č. chodiť

• čaptavý

  I. príd. čaptajúci, šmatlavý: č. pes, č-é nohy;

• II. čaptavý m. čaptajúci človek

• čaptoš -a m. expr. čaptavý človek

• cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
  za (panovania) c-a;

• čara -y čiar ž. hovor. výmena, zámena: urobiť, spraviť dobrú, zlú č-u

• cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov

• čarbanec -nca obyč. mn. čarbance m.

  1. niečo načarbané, neúhľadne napísané; neúhľadné písmo: kto má lúštiť také č.?

  2. pejor. písačky (význ. 2)

• čarbanica -e -níc, čarbanina -y -nín ž. niečo načarbané;
  expr. (neumelý) písomný výtvor: č. začiatočníka

• čarbať -e -ú nedok. neúhľadne písať al. kresliť, čmárať: č. po papieri, po stenách, č. perom;
  expr. písať: stále čosi č-e

• čárda -y čárd ž. krčma v maď. puste; pohostinský podnik na juž. Slovensku

• čardáš -a m. párový tanec skladajúci sa z pomalej a rýchlej časti

• cárica -e -ric ž. cárovná;

  pren. expr. hrdá, obdivovaná žena

• cárizmus -mu m. absolútna vláda cára

• čaro -a s. príťažlivé pôsobenie, príťažlivosť, pôvab: č. domova, prírody, č. slova, č. mladej ženy

• čarodej -a m. kniž. čarodejník, kúzelník;

  pren. expr. č. štetca výborný maliar;

• čarodejka -y -jok ž.

• čarodejnica -e -níc, čarodejníčka -y -čok ž.;

• čarodejnícky príd.: č-e umenie;

• čarodejníctvo -a s. činnosť čarodejníka, čarodejnice

• čarodejník -a mn. -ci m. kto robí čary, bosorák, strigôň; kúzelník: rozprávky o č-och;

  pren. expr. kto (u)robí niečo nezvyčajné: č. farieb vynikajúci maliar;

• čarodejný príd. robiaci čary, čarovný, zázračný: č-á moc, č-á lampa

• cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
  ovce, husi v c-u

• čarokrásne prísl.

• čarokrásny príd. kniž. čarovne krásny, prekrásny, čarovný: č-e ráno, č. svet rozprávok;

• cárovič -a m. cárov syn