vrchár -a m.
1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i
2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;
vrchárka -y -rok ž.;
vrchársky príd.: v-a osada;
v-a prémia
vrchnáčik -a m. zdrob.
vrchnákový príd.;
vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;
vrchnostenský príd.: v. dozor
vrchol -u m.
1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien
2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.
● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;
vrcholček -a m. zdrob.
vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš
vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený