Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „tvar” v Slovníku slovenského jazyka

tvar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. podoba, forma (geometrická) nejakej veci: plošný t., pretiahnutý t. (predmetu);
pravidelný, krivý t., ľubovoľný t., geometrický, hranatý, oblý, oválny, guľatý, vajcovitý, kužeľovitý t. (telesa)
;

záhr. stromčekový zákrpok umele pestovaný na určitú formu;

voj. zoskupenie vojakov al. vojenských jednotiek podľa určitého poriadku: nástupový, pochodový t.;
pochodovať v zovretom t-e
;
tech. aerodynamický t. (auta, lietadla) ľahko prekonávajúci odpor vzduchu;

mat. vonkajšia podoba nejakého algebrického výrazu, napr. rovnice;

2. (o ľudskom tele) vonkajší vzhľad, podoba, výzor: korpulentná žena mocných tvarov (Hruš.);
blondínka plných, výbojných tvarov (Hruš.);

3. lingv. podoba slova: stredoslovenský t.;
latinský t.
;

gram. niektorá z gramatických podôb toho istého slova vyjadrujúca gramatický význam slova: jednoduchý, zložený t.;
určitý, neurčitý t., slovesný, menný t., prézentný t., t. jednotného čísla
;

4. lit. usporiadanie umeleckého prejavu, umeleckého diela, útvar: Scéna verbovania stane sa samostatným básnickým tvarom. (Piš.) Nachádza teda vhodnejší materiál na konštrukciu dramatického tvaru. (Karv.)

tváriť sa, -i, -ia nedok. (bezpredm., ako, so spoj. akoby, že) dávať tvári určitý vzhľad, predstierať niečo výrazom tváre, robiť sa: t. sa prekvapene, prísne, vážne, veľmi učene, múdro, kyslo, naivne;
tvárili sa ako znalci
(Tomašč.);
tváril sa, že spí, že nič nepočuje;
tvári sa, akoby sa ho to netýkalo, akoby sa nič nestalo (nebolo stalo)
;

opak. tvárievať sa, -a, -ajú;

dok. zatváriť sa

tvár, -e/-i, -í žen. r.

1. predná časť ľudskej hlavy;
obličaj;
predná časť hlavy u opíc: ľudská t., pekná, pravidelná t., vráskavá, rapavá, pehavá t.;
t. mu zvráskavela;
guľatá, okrúhla, oválna, plná, široká, tučná t.;
tvár ako mesiac
okrúhla;
hranatá, podlhovastá, kostnatá, chudá t.;
grécka, klasická t.
ako majú antické sochy;
počerná, čierna, biela, žltá, vosková, bledá t., červený, poblednutý v t-i;
tvár (mu) zbledla, zosinela, zružovela;
očervenel, zbledol, schudol v t-i;
ohorená, opálená t.;
vetrom, dažďom ošľahaná t.;
hladká, vyholená t.;
jemné, ostré črty t-e;
špinavá, zakrvavená t.;
detská t.;
ženská t.
hladká, jemná;
olovená t. (Al.) biela, bledá;
suchá t. (Tat.) chudá;
odutá t. (Min.) tučná;
statočná slovenská t. (Jes-á);
pestovať, farbiť si t.;
pohľadiť niekoho po t-i;
prešiel si rukou t. (po t-i), poutierať si t. (rukávom), zastrieť, zakryť si t. niečím;
ležať, padnúť dolu t-ou, padať na t.
, pren. klaňať sa, koriť sa;
udrieť niekoho po t-i. (cez t.);
hodiť niekomu niečo do t-e
;
expr. napľuť niekomu do t-e vyjadriť veľké opovrhnutie;
pozerať, hľadieť niekomu do t-e;
zasmiať sa niekomu do t-e
vysmiať ho;
odvrátiť t. od niekoho, obrátiť sa t-ou k niekomu, k niečomu;
slzy mu tečú (kotúľajú sa) po t-i (dolu t-ou);
zvraštiť, zmraštiť t.
zamračiť sa, zachmúriť sa;
skriviť t., t. sa mu skrivila, stiahla bolesťou, zlosťou, v plači ap.;
t. sa mu predĺžila nadobudla pretiahnutý tvar od prekvapenia, úžasu, nevôle ap.;
rumenec, purpur zalial, pokryl mu t. očervenel;
t. sfarbila sa, podbehla rumencom očervenela;
krv mu udrela (vstúpila, búšila, vbehla) do t-e očervenel, zapýril sa;
krv sa mu rozliala po t-i (Min.);
Zuzke vyhnalo všetku krv do tvári. (Taj.);
t. mu horí, blčí (plameňom, ohňom) veľmi sa červená, pýri sa;
t. mu žiari, t. mu ožila, t. sa mu usmieva, úsmev mu sedí na t-i, ožiaril mu t., preletel mu t-ou, usmieval sa, smial sa celou t-ou, t. sa mu vyjasnila;
na tvári mu žiarila radosť
(Min.);
s posmeškom na t-i;
na ich tvárach bol smútok
(Vaj.);
nespokojnosť zrkadlila sa v ich tvárach (Vaj.);
jeho t. zvážnela;
na t-i sa mu usadila prísnosť
(Tat.);
pren.: Na Tichom nebolo tvári (Vaj.) veľmi schudol;
hodiť, vmietnuť niekomu niečo do tváre, napr. výčitku, obvinenie otvorene povedať, pripomenúť (obyč. nepríjemnú vec);
povedať niekomu rovno do tváre priamo, otvorene;
pozrieť sa niečomu do tváre (napr. skutočnosti) prejaviť smelosť, odvahu

dívať sa, hľadieť smrti do t-e byť v nebezpečenstve života;
tvárou v tvár, zried. i tvár tvárou i s tvárou proti tvári oproti sebe, bezprostredne, zoči-voči;
priamo, otvorene, jasne: Matka a syn stoja tvárou v tvár. (Vám.);
postaviť sa chlapsky tvárou v tvár smrti (Chorv.);
arch. v potu (-e) tvári/tváre veľkou námahou, ťažko, krvopotne;
na tvári (na tvár) miesta na samotnom mieste, na mieste (na miesto) určenia;
pred tvárou niekoho (napr. národa, pracujúcich ap.) priamo pred niekým;
nemá t. zviera;

2. celkový výraz, vzhľad odrážajúci rozličné duševné stavy človeka, napr. prísnosť, vážnosť, bolesť, neľúbosť ap.: prísna, vážna, úradná t.;
múdra t.;
krotká, pokojná, ľahostajná t.;
ustaraná, láskavá, dobromyseľná, dobrácka, mäkká t.;
strhaná, ustrašená, skleslá, smutná, meravá t.;
kyslá, chmúrna, mrzutá, nespokojná, nepriateľská t.;
chladná t.;
usmievavá, usmiata, veselá, jasná t.;
sladká, lišiacka t.
prezrádzajúca pretvárku;
s nevinnou t-ou pretvarujúc sa;
s nehybnou t-ou meravo;
uškľabená, posmievačná t.;
zvedavá, prekvapená t.;
vďačná, hrdá, smelá t.;
vidieť (vidno) mu to na t-i;
čítal., vyčítať niekomu niečo z t-e, na t-i
z výzoru zisťovať, poznávať, pozorovať, zistiť, vypozorovať niečo;
pren. mať dvojakú t. o neúprimnosti, pretvárke;
Aká to môže byť pravda, ktorá má dve tváre? (Urb.);
herec má tisíc tvárí (Letz) vytvára mnoho postáv;
dravčia tvár dedinských boháčov (Mráz) chamtivosť, ziskuchtivosť;
ukázať, odhaliť, zakryť ap. svoju pravú (ozajstnú) t. skutočnú povahu, hodnotu, skutočný charakter

strúhať, robiť, vystrúhať, urobiť, spraviť vážnu, kyslú, hlúpu, nevinnú, milú ap. t. tváriť sa, zatváriť sa vážne, kyslo, hlúpo ap.;

3. človek, osoba, bytosť: Vo veľkej herni toho večera hemžili sa známe tváre. (Urb.) Vo svojom živote stretla nejednu tvár. (Švant.) Za tie štyri roky mu čas vymazal z pamäti mnohé tváre. (Zúb.) Pohľadom prechodil z tváre na tvár (Tat.) pozeral po ľuďoch.

4. kniž. povaha, ráz, charakter niečoho al. niekoho: On v niekoľkých veršoch vyslovil národnú i sociálnu tvár borby slovenskej. (A. Mat.) Ale tí, čo nám ostali, tí zachovali svoju slovenskú tvár. (Škult);
technická tvár rozhlasu (Karv.);
lyrická tvár Liptova (Pláv.);
t. života (Mih.) život;
t. prítomnosti (Barč) prítomnosť, súčasnosť, dnešok;

5. kniž. vzhľad, tvar, podoba, výzor, obraz nejakej veci: Na tvári našej krajiny je omnoho menej spustlísk. (Tat.) Celý kraj prijal novú, nevídanú tvár. (Kuk.);
pren. bás. : krásna tvár Zeme (Kost.) povrch;
t. prírody (Fr. Kráľ) príroda;

6. kniž. niečo podobajúce sa ľudskej tvári: Nad strechou chalupy vykukovala guľatá tvár mesiaca. (Taj.) Dažde pripisovali učení hvezdári voľajakým pehutinám, čo po slnečnej tvári preletovali. (Lask.)

7. kniž. zried. (obyč. v mn. č.) líce: Pot sa mu lial z vyhriatych, zarudlých tvárí. (Jégé) Chlap bol silný, plných tvárí. (Jaš.);

tvárový príd. m. odb. : t-á časť predná časť hlavy niektorých zvierat;

tvárička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. ;

tvárisko, -a, -risk stred. i žen. r. zvel.

tvárka, -y, -rok žen. r. expr. zried. tvár: s úsmevom radostným v tvárkach (Hviezd.);
Reči — plánky. Tvárka — lhárka. (Jes.)

tvárlivý príd. m. spôsobilý na prijatie určitého tvaru, formy, ktorý možno formovať, stvárňovať, formovateľný, tvárny: t-á hmota, t-á hlina, sklovina;
t-á pôda
;

tvárlivosť, -ti žen. r.

tvárne p. tvárny

tvárniaci, -a, -e príd. m. odb. slúžiaci na tvárnenie: t-e nástroje

tvárnica, -e, -nic žen. r.

1. stav. forma, nádoba, v ktorej sa vytvára keramická al. iná surovina na hotové výrobky;

2. neodb. tvarovka;

3. geod. od ruky nakreslená približná vrstevnica vyjadrujúca tvar terénu;

tvárnicový príd. m.

tvárniť, -i, -ia nedok. (čo) dávať niečomu tvar, formu, formovať, stvárňovať: Ľudská ruka nedelila, nekrájala, netvárnila túto krajinu. (Tat.);
tech. t. mosadz, sklo;

dok. stvárniť

tvárnosť, -ti žen. r.

1. vlastnosť niečoho spôsobilého prijať tvar, formu, formovateľnosť: t. materiálu, ocele, liatiny;
biol. t. organizmu schopnosť prispôsobovať sa prostrediu;

2. vonkajší vzhľad, výzor, tvar, podoba niečoho: t. terénu, t. krajiny;
t. zeme;
Celá jej postava dostáva serióznejšiu tvárnosť.
(Vaj.) Sotva vstúpia do izby, hneď dostáva všetko svoju pravú tvárnosť. (Švant.)

3. ráz, charakter, povaha: t. spoločnosti;
mení sa t. sveta, života;
Kocúrkovo vzalo celkom inú tvárnosť následkom premeny vládnúcej sústavy.
(Záb.)

4. lit. umelecká forma literárneho útvaru: t. verša (Reis.);
umelecká t. [Tatarkových kníh] (A. Mat.);

5. kniž. zastar. tvár;
výraz tváre: Hosť podržal vážnu, zamyslenú tvárnosť. (Kuk.)

Nuž nech sa páči, ale nie na tvárnosti miesta (Barč) na mieste samom.

tvárny príd. m.

1. spôsobilý na prijatie určitého tvaru, ktorý možno formovať, stvárňovať, formovateľný, tvárlivý: t. materiál, t. kov, t-a liatina;

2. schopný dávať tvar, formujúci, stvárňujúci;
týkajúci sa vôbec formy (napr. umeleckého diela): t-e opracovanie (materiálu);
t-a poddajnosť [hliny]
(Chrob.);
t-e metódy;
t-e postupy;
t-e úsilie v našej literatúre
(Tat.);
lit. t-e prostriedky jazykové a obsahové prvky vytvárajúce umelecké dielo;

3. majúci pekný tvar: t. strom, t. vzrast (stromu);

tvárne prísl. zried. vzhľadom na tvar, na formu, formove: [Spisovatelia], ktorí ideove a tvárne nezhrešili. (A. Mat.)

tvaroh, -u muž. r. mliečny výrobok, ktorý vzniká ohrievaním kyslého mlieka a zrážaním kazeínu: diétny, plnotučný t.;
zemiaky, rezance s t-om
;

tvarohový príd. m.: t-é halušky, t-é rezance, t-é buchty, t. závin, t-é palacinky;
t. koláč
;

tvarožný príd. m. zried. : t-á štrúdľa (Lask.);

tvarožtek, -a muž. r. zdrob. expr.

tvarohovitý príd. m. podobný tvarohu, pripomínajúci tvaroh: t-á hmota;
biela t-á tvár
(Min.)

tvarohovník, -a muž. r. tvarohový koláč, tvarožník

tvarohový p. tvaroh

tvaroslovie, -ia stred.

1. gram. časť gramatiky, náuka o tvaroch slov a o slovných druhoch, morfológia;

2. výtv. sústava tvarov v maliarstve, staviteľskom a i. umení: antické t.;
kresličské t.

tvaroslovný príd. m. týkajúci sa tvaroslovia, morfologický: t. systém, t-á sústava;
t-á analógia;
t-é prostriedky;
t. princíp
(v pravopise);

tvaroslovne prísl.

tvarovací, -ia, -ie príd. m. tech. slúžiaci na tvarovanie: záhr. t-ia pílka na tvarovanie okrasných a ovocných kríkov;
t-ia doska železná doska používaná v keramikárstve

tvarovaný príd. m. záhr., ovoc. umele pestovaný do určitého tvaru, tvarový: t-é stromy, zákrpky;
t-é záhrady

tvarovať, -uje, -ujú nedok. záhr., ovoc. (čo) umele pestovať, upravovať do určitého tvaru: t. strom, zákrpok, korunu;
umelé tvarovanie (okrasných, ovocných kríkov)
;

tech. dávať tvar (napr. ohýbaním)

tvarove p. tvarový

tvarovka, -y, -viek žen. r.

1. stav. stavebná súčiastka (napr. tehla, rúra ap.) vyrobená továrensky pomocou formy z rozličných materiálov a v rozličnej podobe;
formovka: betónové, šamotové, sklené t-y, povalové t-y, ohňovzdorné t-y;

2. tech. zvláštny kus rúry slúžiaci na prechod potrubia do iného smeru;

3. druh hádanky;

tvarovkový príd. m.: t-é tehly

tvarový príd. m. týkajúci sa tvaru;
majúci tvar: t-á stránka veci, t-á pravidelnosť;
farebná a t-á kultivovanosť
(Taj.);
záhr. t-é stromy, t-é živé ploty umele pestované na nejakú formu;
t-é zušľachťovanie (stromov);
psych. t-á psychológia smer v buržoáznej psychológii (vznikol ako reakcia na mechanický atomizmus), hlásajúci prvotnosť tvarov (vnímaných ako určité celky) pred zlož. kami;
gram. t-á analógia, t-é vyrovnávaniet-é odchýlky;
fyz. t. odpor sila, ktorá vzniká v dôsledku trenia povrchových vírov;
stroj. t-á fréza druh frézy na obrábanie rozličných zakrivených al. zložitých plôch;
t. nôž obrábací nôž, ktorého ostrieprofil žiadaného tvaru;
tech. t-é železo súhrnný názov pre výrobky zhotovené valcovaním;
t-é poistenie (kolíkom, závlačkou, príložkou ap.);
geogr. t-á čiara druh čiary na topografickej ploche;

tvarove prísl. čo do formy, formove, formou: t. bohatý, odlišný, ustálený;

tvarovosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho, čo má tvar

tvárový p. tvár

tvarožník, -a muž. r. tvarohový koláč, tvarohovnik: Na stoloch hŕby koláčov, tvarožníkov. (Hor.) (Gajerka) z bieleho cesta utľapkala tvarožník. (Švant.);

tvarožníček, -čka muž. r. zdrob. expr.

tvarožný p. tvaroh

tvarožtek p. tvaroh

Naposledy hľadané výrazy

1. tvar v Slovníku slov. jazyka