spracovateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracoval: s. literárneho námetu autor;
spracovateľka -y -liek ž.;
spracovateľnosť -i ž.
spracovateľný príd. kt. sa dá spracovať: dobre, ľahko s-á surovina;
spracovateľský príd.: s. priemysel
spracovať dok.
1. použiť ako surovinu pri výr. niečoho: s. drevo;
priemyselne s. ovocie
2. prácou upraviť, opracovať: s. pôdu;
s. cesto vypracovať;
šport. s. loptu, prihrávku prevziať a vhodne s ňou postúpiť
3. použiť ako základ práce, využiť pri práci: s. údaje;
filmové, hudobné s-nie (námetu);
s-nie informácií
4. hovor. (názorovo) ovplyvniť, usmerniť: s-l ho, aby súhlasil s plánom;
nedok. spracúvať -a, spracovávať -a
spratne prísl.;
spratnosť -i ž.
nedok. spratávať, spratúvať -a
spravidla prísl. takmer pravidelne, zvyčajne, obvykle: z práce ide s. pešo
spraviť dok. urobiť (význ. 1 – 6): s. (si svoju) robotu, s. skúšku;
s. uzol, s. raňajky, s. chybu;
hovor. s. kariéru;
zo smetiska s-li park;
s. niekomu radosť, škodu, hanbu;
čo s-š s peniazmi? uvidíš, čo ti s-m, keď prídeš
□ s. dojem zapôsobiť
● s. niekomu po vôli vyhovieť;
s. niekomu → čiaru cez rozpočet;
s. bodku za niečím skončiť to;
s. chybný krok pomýliť sa;
expr.: s. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)s. → dieru do sveta;
s. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si;
s. → capa záhradníkom
// spraviť sa urobiť sa (význ. 1, 2): na dlani sa mu s-li mozole;
s. sa milým, pekným
● s. sa slepým, hluchým nereagovať
spravodaj, správ. spravodajca (živ. i neživ.)
spravodajca -u mn. -ovia m. živ. (vysunutý) redaktor, kt. podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent: zahraničný s., s. Slovenského rozhlasu;
spravodajca m. neživ. časopis na oznamovanie (úr.) správ, nariadení, opatrení ap.;
spravodajkyňa -e -kýň ž.;
spravodajsko-publicistický príd. zahŕňajúci spravodajstvo a publicistiku: s-á relácia
spravodajsky prísl.;
spravodajský príd.: s-á služba;
s-á agentúra;
spravodajstvo -a s. spravodajská činnosť; jej výsledok: politické, športové s.;
rozhlasové, televízne s.
spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;
spravodlivý príd.
1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.
2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec
3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev
4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda
● expr. → spať spánkom s-ých;
spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec