Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rukáv” v Slovníku slovenského jazyka

rukáv, -a muž. r. časť bielizne al. šiat, ktorá pokrýva ruku: dlhý, krátky, úzky, široký r., r. košele, r. kabáta;
kepeň bez rukávov
(Taj.)

pustiť si hada do r-a dôverovať falošnému človeku;
Ako had vliezla starej žene do rukáva (Vaj.) votrela sa falošne do jej priazne;
vysúkať, vykasať, vyhrnúť (si) r-y dať sa do roboty;
smiať sa do r-a potajomky;
sypať, vysypať niečo (ako) z r-a pohotovo niečo, o niečom hovoriť;
už je ruka v r-e už je vec dohodnutá;

rukávový príd.: krajč. r. výstrih

rukávce, -ov muž. r. pomn. (zried. i rukávec, -vca) muž. r. súčasť ženského ľudového odevu, krátka košeľa s veľkými naberanými a často i bohato vyšívanými rukávmi

rukavica, -e, -víc žen. r. časť odevu navliekaná na ruku obyč. po zápästie: dlhé r-e, palcové r-e, lyžiarske r-e, kožené r-e, boxové r-e, gumové r-e;
svadobné r-e
(Ondr.);
pren. Inšpektor držal učiteľov v ježových rukaviciach (Vaj.) nakrátko, prísne

hodiť niekomu r-u vyzvať ho na súboj;

rukavička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

hovoriť, zaobchádzať s niekým v r-ách jemne, opatrne, ohľaduplne

rukavičkár, a muž. r. vyrábateľ rukavíc;

rukavičkársky príd. m.: r. tovar, r. priemysel;

rukavičkárstvo, -a stred. výroba rukavíc

rukávnik, -a muž. r.

1. súčasť ženského odevu na ochranu rúk proti zime: kožušinový r.;

2. poľov. pasca valcovitého tvaru na chytanie poľných vtákov (jarabíc, bažantov)

Naposledy hľadané výrazy

1. rukáv v Slovníku slov. jazyka